Komisia oznámila núdzové opatrenia, ktorými chce zabrániť blížiacemu sa kolapsu neustále sa zmenšujúcej populácie tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora. Núdzovými opatreniami sa okamžite zakáže komerčný lov tresky škvrnitej vo väčšine Baltského mora do 31. decembra 2019.
Komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella uviedol: „Vplyv tohto kolapsu populácie tresky škvrnitej na živobytie mnohých rybárov a pobrežných obcí v okolí Baltského mora by bol katastrofálny. Musíme urýchlene konať, aby sme jej populáciu obnovili, a to v záujme rýb aj rybárov. Na túto bezprostrednú hrozbu treba okamžite reagovať núdzovými opatreniami, ktoré Komisia prijíma. Zároveň však nesmieme zabúdať ani na vhodné a dlhodobé riadenie populácie a biotopov, v ktorých treska škvrnitá žije.“
Zákaz nadobudne účinnosť okamžite a potrvá do 31. decembra 2019. Bude sa vzťahovať na všetky rybárske plavidlá a uplatňovať sa bude vo všetkých oblastiach Baltského mora, kde je zastúpená väčšina spomínanej populácie (teda v subdivíziách 24 až 26), okrem niekoľkých osobitných cielených výnimiek. Zákaz nadväzuje na opatrenia, ktoré už niektoré členské štáty prijali. Keďže tie však nezabezpečujú jednotný prístup vo všetkých oblastiach východnej časti Baltského mora, v ktorých sa nachádza populácia tresky škvrnitej, a keďže nie všetky členské štáty majú v úmysle prijať vnútroštátne opatrenia, Komisia rozhodla, že je opodstatnené podniknúť ďalšie núdzové kroky.
Tento zákaz rybolovu je mimoriadne dôležitým bezprostredným krokom pri ochrane zraniteľnej populácie daného druhu. Komisia a členské štáty ale zároveň prehodnotia potrebu dlhodobejších opatrení neskôr v priebehu roka, keď sa ministri stretnú, aby rozhodli o rybolovných možnostiach na budúci rok. Vedci okrem toho upozorňujú na mnohé faktory popri rybolove, ktoré ohrozujú danú populáciu a ktoré treba riešiť osobitne. Patrí medzi ne nedostatočná slanosť, privysoké teploty vody, primalý objem kyslíka a zamorenie parazitmi.
Súvislosti
Nedávne vedecké výskumy posilnili obavy týkajúce sa populácie tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora. Sme svedkami rýchleho úpadku tejto populácie, a ak sa neprijmú žiadne opatrenia, môže viesť až ku kolapsu. Medzinárodné vedecké orgány preto žiadajú úplný zákaz rybolovu, aby sa situáciu podarilo zvrátiť. Komisia preskúmala dostupné vedecké dôkazy a na schôdzi odborného výboru prerokovala príslušné opatrenia s členskými štátmi.
Na základe vedeckých odporúčaní sa od roku 2014 celkový povolený lov tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora každý rok znižoval a klesol zo 65 934 ton na 24 112 ton v roku 2019. Rybári aj napriek tomu v posledných rokoch využívajú len 40 až 60 % celkového povoleného výlovu, pravdepodobne z dôvodu nedostatku rýb, ktoré sú vhodné na predaj. Podľa vedcov je objem tresky škvrnitej obchodnej veľkosti (>= 35 cm) totiž na najnižšej pozorovanej úrovni od 50. rokov minulého storočia. Tento rok rybári zatiaľ využili približne 21 % dostupnej kvóty.
Treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora bola kedysi jednou z najcennejších rýb a mnohí rybári sú od nej závislí. Vo východnej časti Baltského mora loví tresku škvrnitú vyše 7 000 rybárskych plavidiel z ôsmich členských štátov EÚ, pričom 182 plavidiel z Litvy a Poľska závisí od tejto populácie do takej miery, že predstavuje viac ako 50 % ich úlovkov.
V rámci spoločnej rybárskej politiky môže Komisia na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy prijať núdzové opatrenia na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov. Tieto opatrenia sa smú uplatňovať maximálne šesť mesiacov. Komisia takéto núdzové opatrenia na ochranu zraniteľných populácií už prijala aj v minulosti. Konkrétne šlo o sardelu európsku v Biskajskom zálive a severnú moronu striebristú.