Európsky parlament je znepokojený výrazným nárastom propagandy z Ruska

Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil pomerom hlasov 469 (za): 143 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania) Európsky parlament.

Obskúrne financovanie politických strán

Zahraničné zasahovanie do vnútroštátnych a úniových volebných procesov vykazuje určitý systematický vzorec a nadobúda rôzne formy vrátane dezinformačných kampaní na sociálnych sieťach, kybernetických útokov zameraných na kritickú infraštruktúru spojenú s voľbami, či priamej a nepriamej finančnej podpory politických aktérov, uvádza sa v uznesení. Z takýchto aktivít vo veľkej miere ťažia najmä protieurópski, extrémistickí a populistickí kandidáti, dodáva schválený text.

Poslanci oceňujú, že legislatíva v drvivej väčšine členských štátov úplne alebo čiastočne zakazuje politickým stranám a kandidátom prijímanie darov zo zahraničia. Jedným dychom však dodávajú, že zahraničné subjekty dokážu tieto pravidlá obchádzať, poukazujúc pritom najmä na prípad francúzskeho Národného frontu a na obvinenia voči Slobodnej strane Rakúska, talianskemu hnutiu Lega či britskej kampani Leave.eu.

Výrazný nárast propagandy z Ruska

Parlament vyjadril hlboké znepokojenie nad vysoko nebezpečnou povahou ruskej propagandy, ktorá je hlavným zdrojom dezinformácií v Európe. Uznesenie konštatuje, že od januára 2019 sa počet zdokumentovaných prípadov dezinformácií z ruských zdrojov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 viac než zdvojnásobil – vzrástol zo 434 na 998 prípadov.

Poslanci tiež dôrazne odsúdili čoraz agresívnejšie kroky subjektov z tretích krajín, ktoré sa snažia podkopať suverenitu krajín západného Balkánu usilujúcich sa o vstup do EÚ, ako aj krajín Východného partnerstva.

Výzva na aktívnejšiu obranu

Parlament v tejto situácii vyzval na transformáciu pracovnej skupiny EÚ East StratCom na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s výrazne navýšeným rozpočtom a počtom zamestnancov. Na boji proti dezinformáciám by sa podľa poslancov mali podieľať aj internetové spoločnosti a sociálne médiá, avšak bez obmedzovania slobody prejavu.

Poslanci tiež vyzvali na vypracovanie právneho rámca na úrovni EÚ, ktorý by bol zameraný na boj proti hybridným hrozbám.

Súvislosti

Európska únia aktívne bojuje proti dezinformáciám už od roku 2015, keď bola v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadená pracovná skupina East StratCom. V súvislosti s voľbami do EP bol spísaný Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý v októbri 2018 podpísali Facebook, Google, Twitter a Mozilla a v máji 2019 aj Microsoft. Tieto spoločnosti sa svojim podpisom zaviazali k dobrovoľnej samoregulácii zameranej na boj proti dezinformáciám. Európska komisia zároveň v decembri 2018 zverejnila Akčný plán proti dezinformáciám.

Do konca roku 2020 by sa v členských štátoch EÚ malo uskutočniť viac ako 50 prezidentských, parlamentných, miestnych či regionálnych volieb.