EuropskeNoviny.sk
Podľa Moniky Hohlmeier, ktorá vyjednáva o budúcoročnom rozpočte v mene parlamentu, budeme potrebovať viac prostriedkov na investície do udržateľných technológií a opatrení na ochranu klímy.
Európsky parlament bude o rozpočte EÚ na rok 2020 hlasovať 23. októbra počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Monika Hohlmeier (EPP, Nemecko) vysvetľuje podrobnosti v rozhovore.
Ako vyzerá váš návrh rozpočtu na rok 2020?
Ústrednou prioritou pre parlament je tu boj proti klimatickým zmenám. Chceme to skombinovať s vytváraním nových pracovných miest a posilňovaním konkurencieschopnosti nášho hospodárstva.
V súčasnosti nemíňane 20 percent dlhodobého rozpočtu 2014-2020 na klimatické projekty, ako EÚ plánovala. Je to najmä kvôli tomu, že v roku 2014 sa na ne vynaložilo málo prostriedkov, čo už nemôžeme dohnať. Chceme však dať jasne najavo, že parlament chce v budúcoročnom rozpočte výraznú podporu pre investície, výskum a nové, zelené technológie.
Chceme podporovať aj digitalizáciu, lebo pre klimatický výskum potrebujeme kvalitné digitálne riešenia. Digitalizácia pomáha EÚ nielen v dosahovaní jej klimatických cieľov, ale môže nám napríklad pomôcť pri výskume vážnych ochorení alebo vytváraní efektívnejších metód v poľnohospodárstve. Chceme dať peniaze univerzitám a výskumným inštitútom, ktoré sa venujú tomuto typu výskumu a úspešne spolupracujú s priemyslom.
Ochrana klímy a životného prostredia je našou prioritou aj v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tretím pilierom je rozvojová politika, kde chceme aj naďalej bojovať proti chudobe a riešiť napríklad aj nakladanie s odpadmi a čistenie oceánov od plastov. So správne nastaveným rozpočtom môžeme napríklad financovať energiu z obnoviteľných zdrojov v krajinách, kde k nej prístup nemajú.
V porovnaní s návrhom komisie by ste chceli rozpočet EÚ na rok 2020 navýšiť o dve miliardy pre klimatické výdavky. Bude to dosť na to, aby sme v dlhodobom rozpočte 2014-2020 dosiahli úroveň 20% na klímu?
Nie, tento cieľ sa nám nepodarí dosiahnuť, lebo v roku 2014 sme na klímu minuli len 14% a počas nasledujúcich šiestich rokov súčasného dlhodobého rozpočtu sa nám to nepodarilo dohnať. No môj návrh na rok 2020 je jasne nad 20%. Mladá generácia má podľa nás určite právo hovoriť nám, aby sme niečo urobili, robili to rýchlo a nielen o tom hovorili.
Chceli by sme navýšiť aj finančnú podporu pre úspešnú iniciatívu EÚ pre zamestnanosť mladých (YEI). Nezamestnanosť mladých ľudí klesá a tento program im pomáha nájsť si prácu. okrem toho žiadame viac peňazí na program Erasmu+, aby malo viac mladých ľudí možnosť študovať v zahraničí.
Myslíte si, že so svojimi prioritami ohľadne klímy, mladých a budúcnosti presvedčíte aj Radu?
Myslím si, že Radu určite môžeme dostať na našu stranu. Stojíme pred špeciálnou výzvou, lebo budúci rok bude posledný rok súčasného dlhodobého rozpočtu 2014-2020. Niektoré čisto prispievajúce krajiny by chceli rozpočet znížiť, zatiaľ čo iné štáty by chceli viac peňazí na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo. Okrem toho tu visí vo vzduchu brexit, pričom nikto nevie, čo sa bude diať po 31. októbri. Stále dúfam, že brexit prebehne hladko. Tvrdý brexit by zo súčasného dlhodobého rozpočtu EÚ ukrojil 11 miliárd euro a preto by sme sa všetci mali snažiť predísť mu.
Aké dopady môže mať na rozpočet EÚ brexit bez dohody?
Sme na to pripravení. Spojené kráľovstvo na nás nemôže tlačiť. Ak dôjde k tvrdému brexitu, budeme musieť rozpočet zmeniť. Vieme však už, že výskumné tímy v Anglicku majú problémy s tým, ako budú pokračovať so svojimi projektami a so spoluprácou s EÚ. Myslím si, že EÚ bude aj naďalej podporovať mnohé programy, napríklad v oblasti bezpečnosti a poľnohospodárstva. Je viacero oblastí, v ktorých chcú byť aj naďalej členom EÚ. Takže peniaze budú aj naďalej prúdiť do rozpočtu EÚ tak, ako to je dnes v prípade Nórska, Švajčiarska, Lichtenštajnska a iných tretích krajín. Parlament si tu jasne stojí za svojím, že Anglicko si tu nebude môcť klásť podmienky a vyberať. Nie je akceptovateľné, aby si krajina, ktorá opúšťa EÚ, aj naďalej užívala všetky jej výhody.
