Johnson súťaží s časom, presviedča poslancov pred sobotňajším hlasovaním

BRATISLAVA – Britský premiér Boris Johnson v piatok telefonuje poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu zo všetkých možných politických strán, aby si zaistil podporu aspoň niektorých z nich pre novú dohodu o brexite, ktorú vyrokovali vyjednávači Veľkej Británie a Európskej únie vo štvrtok v Bruseli.

Keďže Johnsonov koaličný partner, severoírska Demokratická unionistická strana (DUP), trvá na tom, že dohodu nepodporí, Johnson si musí namiesto desiatich poslancov DUP zabezpečiť podporu v radoch iných strán.

Podľa britskej BBC premiér skúša „loviť“ najmä v troch táboroch:

Jedným sú zástancovia brexitu z rôznych strán, ktorí doteraz vždy hlasovali proti dohode o brexite, no šlo vždy o dohodu, ktorú vyjednala s EÚ ešte Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová a minimálne v jednom kľúčovom bode – colnej politike na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom – bolo jej znenie úplne odlišné.

Druhým táborom sú poslanci hlavnej opozičnej Labouristickej strany, z ktorých niektorí sú tiež zástancami brexitu, no zatiaľ sa zdráhajú hlasovať spoločne s poslancami Johnsonovej Konzervatívnej strany.

A treťou skupinou, o ktorej podporu sa Johnson teraz snaží, je 23 bývalých poslancov Konzervatívnej strany, z ktorých 21 sám Johnson minulý mesiac vyhodil zo strany za trest za ich odpor voči brexitu bez dohody.

Ak Johnson napriek úpornej snahe o získanie poslaneckej podpory svoju dohodu o brexite v sobotu v parlamente nepretlačí, očakáva sa, že vypíše nové voľby. V takom prípade by Británia podľa všetkého požiadala EÚ o ďalší trojmesačný odklad brexitu, k čomu britskú vládu zaväzuje zákon, ktorý minulý mesiac prijali poslanci v snahe zabrániť odchodu krajiny z únie „na divoko“ a bez akejkoľvek dohody.

Nie je však zatiaľ úplne jasné, ako by Johnson na takýto scenár zareagoval. Doteraz síce hovoril, že sa týmto zákonom bude riadiť, zároveň ale pri každej príležitosti trval aj na tom, že Británia z únie odíde v každom prípade 31. októbra – či už so schválenou dohodou, alebo bez nej.

Podľa BBC je dokonca možné, že krajina bude musieť požiadať úniu o ďalší odklad svojho vystúpenia z EÚ aj v prípade, ak Johnsonova dohoda o brexite v sobotu v parlamente prejde. Hrozilo by to v prípade, ak zároveň poslanci schvália aj zákon, ktorý navrhuje odídenec z Konzervatívnej strany Oliver Letwin. Ten chce presadiť, aby vláda mala povinnosť odložiť brexit až do času, kým sa všetky záväzky plynúce z dohody o brexite nepretavia aj do nových britských zákonov. Koľko by to trvalo, sa zatiaľ nedá odhadnúť.

Nová dohoda o brexite, ktorú sa podarilo dosiahnuť vo štvrtok v Bruseli, zavádza nové pravidlá v oblasti colnej politiky medzi budúcou samostatnou Britániou a zvyškom EÚ. Vo veľkej väčšine ostatných bodov ponecháva v platnosti formulácie, na ktorých sa dohodla s európskymi predstaviteľmi ešte vláda predchádzajúcej premiérky Mayovej.

Podľa novej dohody opustí colnú úniu s ostatnými krajinami EÚ celé Spojené kráľovstvo vrátane Severného Írska. To je hlavný rozdiel oproti predchádzajúcej dohode, ktorú opakovane odmietli britskí poslanci a ktorá rátala s tým, že ak sa na pomyselných hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom objavia – v colnej či inej oblasti – neprekonateľné problémy, môže sa Severné Írsko dočasne riadiť pravidlami platnými v EÚ, nie v Spojenom kráľovstve.

Ani podľa novej dohody na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré budú po brexite jedinou pozemnou hranicou medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, nevznikne riadna hranica. Bude naďalej hranicou len v teórii, a tou „reálnou“ hranicou, na ktorej sa budú okrem iného vyberať clá, bude podľa dohody Írske more.

Technicky to bude riešené tak, že colné kontroly sa budú uskutočňovať v prístavoch a letiskách v Severnom Írsku. Bežným cestujúcim tu však batožinu nebudú kontrolovať a colná povinnosť sa nebude týkať ani fyzických osôb, ktoré si medzi sebou posielajú bežné zásielky.

Dohoda zavádza okrem toho aj súbor „prechodných opatrení“, ktoré budú upravovať režim medzi Veľkou Britániou a zvyškom Európskej únie a ktoré budú platiť do konca roka 2020. Ich súčasťou je napríklad to, že v tomto časovom rámci bude naďalej umožnený voľný pohyb osôb medzi Britániou a zvyšnými členskými krajinami EÚ. Toto obdobie bude možné aj predĺžiť, ale už len maximálne o ďalšie dva roky, teda do konca roka 2022.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk