EuropskeNoviny.sk
Počas plenárnej debaty v stredu 23. októbra poslanci Európskeho parlamentu ostro kritizovali vojenské zásahy v Sýrii a žiadajú EÚ, aby proti Turecku prijala opatrenia.
Turecké zásahy v Sýrii
Dňa 9. októbra spustilo Turecko na severovýchode Sýrie vojenskú operáciu na vytvorenie izolačnej zóny, kde by sa mohli presťahovať sýrski utečenci, ktorí sa momentálne nachádzajú v Turecku.
Ostatné krajiny tieto kroky ostro odsúdili. Ide totiž o región, ktorí obývajú predovšetkým Kurdi. Turecké zásahy si vyžiadali mnohé obete a vyhnali z domovov tisícky ľudí. Turecko tak len ešte viac zhoršuje situáciu vo veľmi nestabilnej oblasti.
Za svoje konanie, ktoré môže mať mnohé negatívne dopady, si Turecko vyslúžilo aj ostrú kritiku Európskeho parlamentu.
EÚ s tým musí niečo robiť, dlží to aj svojim občanom
„Chápem, že Turecko má oprávnené obavy o svoju bezpečnosť, no aj tak by malo konať zdržanlivo,“ povedala poľská poslankyňa Anna Fotyga (ECR). Podľa nej „musíme nájsť vhodné nástroje na stabilizáciu tohto regiónu“ a snažiť sa o uvoľňovanie napätia.
Nemecká poslankyňa Özlem Demirel (GUE/NGL) vyhlásila, že „vpád tureckej armády musíme jednoznačne odsúdiť. Žiadna krajina nemôže len tak vpochodovať do inej krajiny,“ povedala. Zároveň kritizovala EÚ aj ostatné svetové veľmoci, že tu nezasiahli. „Hľadeli len na svoje geopolitické a ekonomické záujmy, zatiaľ čo sa porušovalo medzinárodné právo a páchali sa vojnové zločiny,“ vyhlásila.
Debaty sa zúčastnil aj komisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christos Stylianides. „Neexistuje ospravedlnenie pre zabitých civilistov, škody na infraštruktúre a absenciu ochrany pre ľudí a tých, ktorí im pomáhajú,“ povedal. Najviac ho znepokojuje, že aj poskytovatelia zdravotnej pomoci tu musia čeliť obrovským problémom.
Tytti Tuppurainen z fínskeho predsedníctva počas svojho prejavu pripomenula, že Turecko počas viacerých rokov vyvinulo obrovské úsilie a prijalo na svoje územie milióny sýrskych utečencov. „No turecké vojenské zásahy ešte viac zhoršujú už aj tak komplexnú situáciu,“ povedala. Európski lídri sa preto rozhodli pozastaviť licencie na vývoz zbraní do Turecka.
Podľa Malika Armaniho (Renew, Holandsko) nebola reakcia EÚ dostatočne silná. „Spojme svoje sily, ukážme jednotu a skoncujme s týmto násilím. Dlžíme to ľuďom z tohto regiónu aj európskym občanom,“ apeloval a vyzval Európsku komisiu, aby konala.
Poslanci chcú sankcie
Viacerí poslanci žiadajú EÚ, aby voči Turecku prijala konkrétne opatrenia. Nemecký ľudovec Michael Gahler pripomenul, že parlament už v marci požadoval o pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, no potrebujeme ďalšie opatrenia. „Chceli by sme, aby Rada zvážila cielené hospodárke opatrenia, ktoré negatívne neovplyvnia civilné obyvateľstvo,“ povedal. V krajnom prípade by EÚ mohla podľa neho pozastaviť colnú úniu s Tureckom.
Skupina Zelených chce, aby EÚ konala proaktívne a donútila Erdogana k tomu, aby stiahol svoje vojská a prestal deportovať sýrskych utečencov naspäť do Sýrie. Ich holandská členka Tineke Strik ako príklady takýchto donucovacích prostriedkov spomenula „cielené sankcie voči členom tureckej vlády, embargo na vývoz zbraní a pozastavenie obchodných dohôd.“
Kurdi
Poslanci okrem toho upriamili pozornosť aj na Kurdov, ktorí zohrávali dôležitú úlohu pri porážke Islamského štátu. „Zrada tých, ktorí trpeli pod ISISom a ktorí pri nemu bojovali, obetujúc pritom svoju vlastnú bezpečnosť, by nikdy nemala prichádzať do úvahy,“ vyhlásila holandská socialistka Kati Piri.
„Stovky ľudí prišlo o životy. Kurdi boli zradení. Potom ako za nás bojovali proti ISISu, nechali sme ich napospas osudu,“ ľutoval nemecký poslanec Lars Patrick Berg (ID). „Konanie Turecka je v rozpore so zásadami právneho štátu a mieru. Oslabuje nás všetkých,“ varoval.
