Vedci varujú pred dopadom klimatických zmien na potravinovú bezpečnosť

Medzivládny panel OSN o zmene klímy (IPCC) tento rok vydal dve vedecké správy o klimatických zmenách. Jedna z nich sa zaoberá o dopade klimatických zmien na pôdu a poľnohospodárstvom a druhá oceánmi a ľadovou pokrývkou (kryosféra). Obe správy boli predstavené poslancom z výborov pre životné prostredie, rozvoj a rybolov.

Potravinárska výroba a klimatické zmeny sa navzájom ovplyvňujú

Profesor Jim Skea pripomenul, že klimatické zmeny urýchľujú degradáciu pôdy, ako je napríklad erózia, znečisťovanie a prekysľovanie. Tieto javy zas majú negatívny vplyv na infraštruktúru a kvalitu života ľudí. Podľa neho by tu mohlo pomôcť lepšie obhospodarovanie pôdy, ktoré však treba doplniť o ďalšie aktivity proti klimatickým zmenám.

Dr. Jean-François Soussana poslancov upozornil na to, že pätina až štvrtina skleníkových plynov spôsobených človekom pochádza z potravinového systému. Zmeny klímy zas majú dopady na potravinovú bezpečnosť – spôsobujú napríklad pokles výnosov pšenice alebo kukurice. Zároveň varoval, že extrémny výkyvy počasia, ktoré sú čoraz vážnejšie a častejšiu, budú úrody a potravinovú bezpečnosť destabilizovať čoraz viac.

21-37% antropogénnych emisií skleníkových plynov podľa odhadov pochádza z výroby, dopravy, spracovania a distribúcie potravín.

Hladiny morí a oceánov stúpajú podľa vedcov čoraz viac. Spôsobuje to najmä roztápanie ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde.

Profesor Hans-Otto Pörtner varoval, že ak nič nezmeníme, tak do roku 2300 stúpne hladina oceánov o 5 metrov. Okrem toho, keď sa moria zohrievajú, klesá v nich podiel kyslíka a živín potrebných pre morské živočíchy. Toto predstavuje ďalšie riziko pre komunity závislé od rybolovu.

„Ak chceme minimalizovať dopady klimatických zmien, tak záleží na každom malom oteplení, na každom roku, na každom výbere. Najviac však záleží na politickej a spoločenskej vôli,“ povedal Pörtner.