EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament bude dnes počas plenárneho zasadania rokovať o vývoji v Iráne. Prečítajte si, aké udalosti predchádzali dnešnej situácii a akú rolu to môže zohrávať EÚ.
Vzťahy s Iránom sú už dlhé roky napäté. Môžu za to obavy, že krajina vyvíja jadrové zbrane. V roku 2015 bol prijatý jadrový pakt, ktorý mal tomu zabrániť. Napätie sa však v poslednom čase zvonu vystupňovalo, môže sa zo zabitie jedného z iránskych vojenských vodcov počas americkej leteckej operácie začiatkom januára.
O poslednom vývoji v tejto súvislosti dnes budú rokovať aj poslanci Európskeho parlamentu. Debata sa začína o tretej popoludní, jej priamy prenos môžete sledovať TU.
Prečítajte si, čo všetko viedlo k dnešnej vyhrotenej situácii, čo upravuje jadrový pakt a ako môže v tejto oblasti pomôcť EÚ.
Nukleárny pakt
Spoločný komplexný akčný plán (Joint Comprehensive Plan of Action – JCPA) je pakt, ktorý má zabezpečiť, aby Irán nevyvíjal jadrové zbrane, Ako „odmenu“ mu signatárske krajiny ponúkli zrušenie sankcií. Podpísaný bol v júli 2015 medzi Iránom, Francúzskom, Nemecko, Spojeným kráľovstvom a EÚ. Pridali sa aj Čína, Rusko a USA.
Pakt sa začal vykonávať 16. januára 2016 potom, ako Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že Irán splnil všetky svoje záväzky týkajúce sa demontáže jadrových zbraní.
Čo urobil Trump
Donald Trump, ktorý sa stal americkým prezidentom v januári 2017, sa voči tomuto paktu neprestajne vyhraňoval. V januári 2018 oznámil, že USA ho prestanú implementovať, pokiaľ sa nevyriešia jeho „katastrofálne nedostatky“.
EÚ sa síce snažila jeho obavy vyriešiť, no Trump v máji aj tak 2018 oznámil, že USA od dohody odstupujú a opätovne zavádzajú voči Iránu sankcie. Tieto sankcie znamenajú, že americké firmy majú zakázané obchodovať s Iránom. Neamerické podniky, ktoré tak robia, riskujú značné pokuty ako aj to, že budú zablokované z amerického bankového a finančného systému.
EÚ túto dohodu o jadrovej energii naďalej obhajovala. Pripomínala, že podlieha prísnej jadrovej kontrole a že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu niekoľkokrát potvrdila, že Irán dodržiava svoje záväzky, ktoré mu z dohody vyplývajú. EÚ sa okrem toho pokúsila prísť s opatreniami, ktoré by firmám umožnili pokračovať v obchodovaní s Iránom, bez toho, aby im hrozili spomínané sankcie zo strany USA.
Irán spočiatku dohodu dodržoval, ale postupne oznámil odchýlky. Prekročil napríklad limity stanovujúce koľko uránu môže udržať.
Vyhrocovanie konfliktu
Napätie sa zvýšilo potom, čo USA začiatkom januára oznámili, že pri leteckom útoku zabili iránskeho generála Kásima Sulejmáního. Podľa amerických úradov aktívne vyvíjal plány, ako zaútočiť na amerických diplomatov v Iráne a okolitých krajinách.
Krátku po tomto útoku Irán oznámil, že sa z dohody sťahuje a na americké základne v Iraku vystrelil rakety.
Situácia sa ešte viac vyhrotila potom, ako Irán 11. januára oznámil, že za pád lietadla Ukrajinských aerolínií počas ktorého zahynulo 176 osôb, môžu jeho ľudia, ktorí ho zostrelili omylom. Iránci po tomto vyšli von do ulíc protestovať.
Úloha EÚ
EÚ vyzvala k upokojeniu situácie. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo v nedeľu naliehali na Irán, aby znovu plnil svoje záväzky vyplývajúce z dohody o jadrovej energii.
Parlament pokračuje v monitorovaní situácie v Iráne a na Blízkom východe. Poslanci pravidelne vedú rozpravy a prijímajú uznesenia, kde zdôrazňujú konkrétne problémy. 19. decembra napríklad prijali uznesenie, v ktorom ostro kritizovali príliš silné zásahy iránskych bezpečnostných síl proti pokojným demonštrantom. Parlament počas posledných rokov otvorene podporoval jadrový pakt.
Podľa Cornelie Ernst (GUE/NGL, Nemecko), predsedníčky Delegácie EP pre vzťahy s Iránom tu môže EÚ zohrávať dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ. „Ako EÚ musíme dať USA jasne najavo, že vraždou Sulejmáního porušili medzinárodné právo a že podnecovanie konfliktov na Blízkom východe predstavuje hrozbu pre mier na celom svete. Iráncom musíme objasniť, že násilie jeveľmi zlý spôsob zaobchádzania s demonštrantmi,“ hovorí.
David McAllister (EPP, Nemecko), predseda výboru pre zahraničné veci, je veľmi znepokojený tým, čo sa deje v Iraku potom ako bol zabitý Sulejmání a vodca irackej milície Abú Mahdí Muhandis.
„Musíme urýchlene uvoľniť napätie a všetky zúčastnené strany sa musia zdržať, aby sa zastavil cyklus násilia a represálií. Je potrebné vyhnúť sa ďalším konfrontáciám a stratám na ľudských životoch. Po toľkých rokoch spoločného úsilia v boji proti ISIS-u je v stávke mieru a stabilita v Iraku a clom regióne. Kľúčom je v tejto súvislosti zachovanie koalície,“ hovorí.
Vyzval tiež EÚ, aby naďalej podporovala jadrový pakt a aby Irán dodržiaval svoje záväzky v rámci neho.
