Stretnutia s občanmi a mladými ľuďmi by mali udávať tón diskusiám o reforme EÚ, uvádza sa v uznesení, ktorým poslanci v stredu zadefinovali svoju víziu pre Konferenciu o budúcnosti Európy.
Nelegislatívne uznesenie, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 494 (za): 147 (proti): 49 (zdržalo sa hlasovania), nadviazalo na dopoludňajšiu rozpravu s podpredsedníčkou Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravkou Šuicou a štátnou tajomníčkou chorvátskeho Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí reprezentujúcou Radu (ministrov) EÚ Nikolinou Brnjac.
Občania v centre diskusií
Občania by podľa poslancov mali byť v centre širších diskusií o možnostiach vysporiadania sa s vnútornými a vonkajšími výzvami, ktoré pred Európskou úniou vyvstali od prijatia Lisabonskej zmluvy. Proces definovania budúcich priorít Únie by mal byť transparentný, inkluzívny, participatívny a vyvážený, mal by prebiehať zdola, teda na základe požiadaviek obyvateľov s rôznym zázemím a zo všetkých kútov EÚ, a mal by zohľadniť aj postoje občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
Parlament navrhuje usporiadanie viacerých tematicky zameraných Agor občanov a minimálne dve Agory mládeže, v rámci ktorých by diskutovalo 200 – 300 náhodne a zároveň proporčne a reprezentatívne vybratých ľudí, pričom každý členský štát by zastupovali minimálne traja občania. Zástupcovia jednotlivých agor by následne mali byť prizvaní na plenárne zasadnutie konferencie, kde by predostreli závery svojich debát poslancom Európskeho parlamentu a zástupcom vnútroštátnych parlamentov, Rady (ministrov) EÚ, Európskej komisie a ďalších orgánov EÚ, ako aj reprezentantom sociálnych partnerov.
Možná zmena zmlúv a stály mechanizmus zapojenia občanov
Záštitu nad konferenciou by podľa uznesenia mali prebrať predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie. Parlament požiadal Radu a Komisiu, aby neodmietli ani prípadné zmeny v zmluvách, ktoré upravujú fungovanie EÚ. Zvážiť by sa podľa poslancov mala aj možnosť ustanovenia stáleho participatívneho mechanizmu pre občanov, prostredníctvom ktorého by sa mohli zapojiť do budúcich diskusií o smerovaní EÚ.
Vyhlásenie predsedu EP
„V nadväznosti na európske voľby musíme prehodnotiť všetky mechanizmy demokratického vládnutia. Malo by sa tak stať v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a so zapojením európskych občanov. Zahajujeme novú éru reforiem,‟ uviedol predseda EP David Sassoli na začiatku rozpravy.
Ďalší postup
Európsky parlament schválil svoje stanovisko k organizácii a pôsobnosti Konferencie o budúcnosti Európy ako prvá z troch hlavných inštitúcií EÚ. Rokovania s Komisiou a Radou o mandáte konferencie by podľa poslancov mohli viesť k jej zvolaniu na Deň Európy 9. mája 2020. Trvanie konferencie sa odhaduje na dva roky.
Súvislosti
Stanovisko Európskeho parlamentu odráža najnovšie zistenia z prieskumov verejnej mienky. Podľa septembrového prieskumu Parlameter 2019 väčšina občanov EÚ podporuje zvýšenie vplyvu EP. Eurobarometer z novembra 2019 ukázal, že až 83% respondentov požaduje, aby mal hlas občanov EÚ väčšiu váhu pri prijímaní rozhodnutí o budúcnosti Únie.