Brusel, 21. marec 2020 – Viac ako 100 poslancov Európskeho parlamentu (EP) požaduje lepšie práva osôb s Downovým syndrómom. Vo vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý je v sobotu 21. marca, vyzývajú európske vlády a inštitúcie EÚ na podporu projektov, vzdelávania a výskumu v tejto oblasti. Iniciátorkou výzvy na pôde EP je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Ide o platformu pre spoluprácu asociácií, občanov a politikov, ktorí sa usilujú o zrovnoprávnenie osôb s trizómiou 21. Tak znie odborné označenie ochorenia – trizómia 21. chromozómu, ktoré má genetický pôvod a spôsobuje fyzické a mentálne obmedzenia, nazývané tiež Downov syndróm. Od neho bol odvodený aj symbolický dátum Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorému od roku 2006 patrí 21. marec.
„Lekársky výskum v liečbe Downovho syndrómu za polstoročie mimoriadne pokročil. Vďaka napredujúcej vede sa dnes ľudia s týmto ochorením dokážu liečiť na mnohé pridružené zdravotné komplikácie, vieme stimulovať ich intelektuálne schopnosti a priemerná dĺžka ich života sa výrazne predĺžila,“ zdôvodňuje naliehavosť podpory pre výskum, vzdelávanie a sociálne začlenenie u osôb s trizómiou 21 Miriam Lexmann.
Europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, pripomína, že „osoby s Downovým syndrómom sú vystavené vysokému riziku sociálneho vylúčenia“. Miera ich nezamestnanosti totiž predstavuje dvojnásobok oproti občanom bez zdravotného postihnutia. Vyhlásenie, ktoré iniciovala, podpísalo 108 europoslancov z 26 krajín naprieč celým politickým spektrom.
Téme zlepšovania života ľudí s Downovým syndrómom by mal podľa Lexmann patriť špeciálne aj celý rok 2021. Ako jeden z lídrov snahy tým chce vytvoriť ešte silnejší apel na účinnejšiu implementáciu riešení zameraných na podporu, liečbu a začleňovanie ľudí s touto diagnózou do spoločnosti.
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.