EuropskeNoviny.sk
Spoločne s pandémiou COVID-19 sa šíria aj falošné správy, ktoré len nahlodávajú všetko úsilie poraziť túto chorobu. Prečítajte si, ako ich rozpoznať a čo robiť, ak na ne natrafíte.
Od pôvodného tvrdenia, že vírus sa na ľudí preniesol z netopierej polievky po horúce správy o tom, že krajiny EÚ navzájom bojujú o zdravotnícke pomôcky, dezinformácie o koronavíruse sú všade.
Samotná Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila, že „falošné informácie sa šíria rýchlejšie ako vírus“ a nazvala to „infodémiou planetárnych rozmerov. Dokonca aj veľké internetové platformy začali proti ich šíreniu podnikať razantné kroky.
Ako tieto falošné správy rozpoznať a ako pomôcť zastaviť ich šírenie? Zaujíma vás, čo v tejto oblasti robí EÚ? Prečítajte si naše otázky a odpovede.
Čo robí EÚ proti dezinformáciám?
EÚ má svoju vlastnú webovú stránku, kde nájdete všetky najnovšie informácie o tom, čo robí alebo plánuje robiť proti koronavírusu. Už čoskoro tam bude aj prehľad najčastejších mýtov a poloprávd, ktoré sa vynorili spoločne s epidémiou.
Odborníci a politici z EÚ a jej členských štátov pravidelne organizujú videokonferencie, kde hovoria o dezinformáciách a o tom, ako čo najlepšie informovať ľudí o rizikách a spôsoboch ich riešenia. Existuje tiež tlak na online platformy, aby prijali opatrenia proti online podvodom.
Prečo ľudia úmyselne dávajú do obehu nepravdivé informácie?
Niektorí to robia pre peňažný profit. Môže im o pomôcť predávať výrobky, ktoré nie vždy fungujú, alebo zvyšovať návštevnosť webových stránok a tým pádom aj zisky z reklamy.
Iní šíritelia môžu sledovať svoje politické ciele. Podľa správy špeciálneho tímu EÚ, ktorý bojuje proti dezinformáciám, mnohé takéto správy pochádzajú od americkej alternatívnej pravice, z Číny alebo Ruska, pričom ich zámerom je oslabiť EÚ alebo vyvolávať politické zmeny.
Mnoho ľudí však zdieľa falošné informácie preto, lebo im jednoducho veria a nerobia to preto, že by chceli niekomu zámerne ublížiť.
Sú dezinformácie o Covid-19 naozaj veľmi nebezpečné?
V tomto období, keď ľudí ovláda strach a v médiách sa objavujú šokujúce správy a počte obetí, je náročné zachovať pokoj a overovať si všetky informácie.
Len v nedávnej minulosti sa mnohí rodičia na základe nepravdivých správ o škodlivosti očkovania rozhodli nedať zaočkovať svoje deti proti osýpkam alebo iným závažným ochoreniam. Dôsledky tohto nerozvážneho konania v podobe zvýšeného počtu prípadov na seba nenechali dlho čakať.
Aj keď ľudia dezinformáciám neveria, tieto môžu aj tak podkopávať koncept pravdy a odbornosti. Prejavuje sa to potom tak, že spontánny tweet od niekoho, kto o danej problematike veľa nevie, má pre nás takú istú výpovednú hodnotu, ako podrobná analýza od experta.
Ako môžem pomôcť proti šíreniu dezinformácií?
Dezinformácie prežívajú vďaka ľuďom, ktorí im veria a zdieľajú ich. A naletieť je niekedy veľmi ľahké. Ak narazíte na správu, ktorá vo vás vyvoláva silnú reakciu, alebo vyzerá príliš dobre alebo príliš zle, aby to bola pravda, preverte si ju, aby ste nezdieľali niečo zavádzajúce. Najjednoduchším spôsobom je overiť si na internete, či o tom píšu viaceré dôveryhodné zdroje.
Okrem toho na internete existuje aj mnoho zdrojov na overovanie faktov.
Čo môžem urobiť, keď vidím, ako niekto zdieľa dezinformácie?
Dezinformácie môžete nahlásiť na sociálnej platforme, kde ste ich našli. Mnoho internetových spoločností sa zaviazalo proti dezinformáciám o koronavíruse podnikať konkréte kroky.
Nebojte sa porozprávať s osobou, ktorá tieto informácie šíri. Ľudia si niekedy ani neuvedomujú, že môžu rozširovať klamstvá. Výskumníci hovoria, že ľudí, ktorí veria na konšpiračné teórie, najlepšie presvedčíte, ak im preukážete empatiu, budete apelovať na ich kritické myslenie a nebudete ich zosmiešňovať.
