EuropskeNoviny.sk
Monika Beňová (S/D): Členské štáty Európskej únie potrebujú v boji s pandémiou koronavírusu postupovať koordinovane. Týka sa to ďalšieho riešenia medicínskych, ako aj nadväzujúcich ekonomických problémov. Dôkazom je aj predstavená cestovná mapa zameraná na postupné uvoľňovanie prijatých opatrení zameraných proti šíreniu vírusu COVID-19, ktorú Komisia pripravila práve na základe požiadaviek členských krajín. Zohľadňuje predovšetkým epidemiologické kritériá, kapacity jednotlivých systémov zdravotnej starostlivosti a dôsledné monitorovanie situácie, vrátane rozsiahleho testovania. Spoločný postup je dôležitý z hľadiska vzájomnej previazanosti ekonomík, pričom v dnešnej neľahkej situácii môže pomôcť zabrániť vzniku chaosu. Za významné v tomto koordinovanom úsilí považujem opatrenia prijaté Európskym parlamentom týkajúce sa finančnej pomoci vo výške až troch miliárd eur pre zdravotnícky sektor. Rovnako dôležitá je schválená pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, vrátane občanov ohrozených chudobou, ako aj súhlas s väčšou flexibilitou pri využívaní európskych fondov. Nepochybne to zjednoduší ich použitie pri vyrovnávaní sa s medicínskymi a hospodárskymi dôsledkami pandémie koronavírusu.
Ivan Štefanec (EPP): Opatrenia, ktoré prijíma Európska únia hlavne pomáhajú členským štátom získať dostatok prostriedkov na prekonanie akútnej krízy a financovanie poškodenej ekonomiky. Mali by sme sa však začať pozerať aj do budúcnosti. Treba si napríklad klásť otázky, ktoré, dočasne zrušené regulácie na vnútornom trhu zaviesť znova a ktoré sa ukázali ako naozaj zbytočné. Musíme si jasne povedať, ako ďalej v koordinácii civilnej ochrany, či zdravotníckych pomôcok, aby pri ďalších krízach zafungovala spolupráca efektívne a rýchlo. Dôležité bude aj reformovať európske poľnohospodárstvo, aby bolo zásobovanie potravinami plynulé aj pri lokálnych výpadkoch produkcie.
Michal Šimečka (RE): Koronavírus si vyžiada uvoľnenie najväčšieho objemu peňazí v histórii Európskej únie – potenciálne viac ako bilión eur. Výška pomoci totiž musí byť primeraná obrovským škodám na národných ekonomikách a jednotnom trhu. Pre Slovensko je spoločná pomoc obzvlášť dôležitá. Bez nej sa naše firmy dostanú na jednotnom trhu do takej konkurenčnej nevýhody, ktorá by ich priam existenciálne ohrozila. V tomto momente viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme, aby národní lídri našli cestu k ambicióznemu záchrannému balíku.
Eugen Jurzyca (ECR): Následky súčasnej pandémie na hospodársky vývoj v Európe budú pravdepodobne najzásadnejšie od druhej svetovej vojny. Je preto logické, že prichádza aj k realokácii výdavkov európskeho rozpočtu. Záchranný balík prijatý minulý týždeň vnímam pozitívne, keďže bez rýchlej finančnej pomoci by skrachovali v EÚ aj zdravé firmy, ktorých činnosť je dnes obmedzená alebo zakázaná kvôli opatreniam proti šíreniu vírusu. Skeptickejšie sa dívam na návrhy astronomických stimulačných balíkov, ktoré majú financovať oživenie po otvorení ekonomiky. Európa vstupuje do tejto krízy s vysokými dlhmi, bez fiškálnych rezerv, a bez reforiem, ktoré sme zanedbali v dobrých časoch. Nákladné stimulačné balíky sa preto môžu financovať len z vyšších daní, alebo z vyššej inflácie, pričom obe by v konečnom dôsledku brzdili produktivitu, rast, a teda aj zamýšľané hospodárske oživenie. Európske krajiny potrebujú pristúpiť k štrukturálnym reformám, ktoré umožnia čo najrýchlejší presun ekonomickej aktivity, kapitálu, a pracovnej sily, do novej popandemickej reality.
Michal Wiezik (EPP): Za veľmi pozitívnu správu tohto týždňa považujem schválenie slovenskej schémy pomoci zamestnanosti Európskou Komisiou vo výške 2 miliárd EUR na zachovanie pracovných miest a podporu samostatne zárobkovo činných osôb počas trvania núdzového stavu spôsobeného koronavírusom. Odškodnenie zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb pomôže osobám postihnutým krízou prekonať tieto ťažké časy. Program pomoci na podporu zamestnanosti umožňuje členským štátom poskytovať štátnu pomoc na nápravu hospodárskeho dopadu pandémie. Očakáva sa, že týmto opatrením sa podporia pracovné miesta takmer 400 000 zamestnancov a 300 000 samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku. Podpora sa poskytne zamestnávateľom, ktorých sa týkajú opatrenia núdzového stavu, na pokrytie časti ich mzdových nákladov a ich príspevkov na sociálne zabezpečenie, a samostatne zárobkovo činným osobám a zamestnávateľom postihnutým nižšími príjmami, aby čiastočne kompenzovali svoje znížené príjmy.
Vladimír Bilčík (EPP): Na samite EÚ sa musíme politicky zomknúť a hľadať spoločné európske riešenia, ako sa po koronakríze všetci zotavíme. Žiaden štát nezvládne hospodársku obnovu po korone sám, a ak sa rozhádame, dáme len šancu mocnostiam ako sú Rusko a Čína, aby nás oslabili ešte viac. Práve preto potrebujeme novodobý európsky Marshallov plán. Sám podporujem myšlienku ozdravných dlhopisov, za ktoré by sme ručili novým a vyšším európskym rozpočtom. Zároveň viem, že európska ekonomika bude potrebovať aj ďalšie finančné injekcie, aby sme sa vyhli oveľa hlbšej recesii. Martin Hojsík (RE): Kolektívna reakcia EÚ na ekonomické následky pandémie COVID-19 obsahuje tri hlavné balíky opatrení: pre zamestnancov, podnikateľov a tretí pre členské štáty. Všetky sú veľmi dôležité a ja som opäť raz rád, že sme členmi EÚ, vďaka ktorej aj túto krízu zvládneme lepšie. Zároveň však dúfam, že nezabudneme aj na neziskové organizácie a charity, ktoré hrajú dôležitú úlohu v ekonomickom dianí a živote všetkých Európanov. Čo sa týka štvrtkové summitu lídrov, kľúčovým momentom pre mňa bude jasná dohoda na plánoch pre časy po kríze. Očakávam, že lídri krajín EÚ, vrátane našich vládnych predstaviteľov, podporia plán zelenej obnovy. Masívne investície musia aktivovať nový ekonomický model, taký, ktorý bude odolnejší, schopný poskytnúť viac ochrany, samostatnejší a inkluzívnejší. Všetky tieto požiadavky spočívajú v ekonomike založenej na zelených zásadách.
Martin Hojsík (RE): Kolektívna reakcia EÚ na ekonomické následky pandémie COVID-19 obsahuje tri hlavné balíky opatrení: pre zamestnancov, podnikateľov a tretí pre členské štáty. Všetky sú veľmi dôležité a ja som opäť raz rád, že sme členmi EÚ, vďaka ktorej aj túto krízu zvládneme lepšie. Zároveň však dúfam, že nezabudneme aj na neziskové organizácie a charity, ktoré hrajú dôležitú úlohu v ekonomickom dianí a živote všetkých Európanov. Čo sa týka štvrtkové summitu lídrov, kľúčovým momentom pre mňa bude jasná dohoda na plánoch pre časy po kríze. Očakávam, že lídri krajín EÚ, vrátane našich vládnych predstaviteľov, podporia plán zelenej obnovy. Masívne investície musia aktivovať nový ekonomický model, taký, ktorý bude odolnejší, schopný poskytnúť viac ochrany, samostatnejší a inkluzívnejší. Všetky tieto požiadavky spočívajú v ekonomike založenej na zelených zásadách.
Robert Hajšel (S/D): Začne zánik alebo oživenie EÚ? Štvrtkový online summit Európskej únie môže rozhodnúť o tom, či členské štáty úniu zachránia alebo odštartujú jej zánik. Nie za jedným stolom, ale cez počítač pristúpia štáty, ktoré možno rozdeliť podľa záujmov do niekoľkých skupín, pričom ani tie skupiny nie sú úplne homogénne, k riešeniu otázky, ako financovať obnovu ekonomiky po koronakríze. Štáty, ktoré viac prispievajú do spoločného rozpočtu, ako z neho dostávajú, nebudú tento raz čeliť iba tzv. priateľom kohézie, ako je Slovensko, ale najmä Taliansku, volajúcom po spoločnom zdieľaní dlhu kopiaceho sa v dôsledku koronakrízy. Niekde medzi nimi sa pohybujú ďalšie štáty, snažiace sa hoci z rôznej strany o nájdenie akéhosi kompromisu v otázke, kto a kedy to všetko zaplatí. Ak jednotlivé štáty na svojich postojoch nič nezmenia a národné egoistické záujmy nedajú bokom, ohrozia nielen dohodu o tzv. Fonde obnovy a naštartovaní európskej ekonomiky paralyzovanej pandémiou COVID 19, ale zasejú pochybnosti, či sa ešte vôbec na niečom dôležitom podarí v budúcnosti dohodnúť. Som presvedčený, že toto si všetky vlády uvedomujú, ako aj vedia, že sklamať nemôžu ani svojich občanov. Preto sa tento summit musí skončiť aspoň všeobecnejšou dohodou o tom, z čoho a ako sa bude financovať Fond obnovy, z ktorého možno už na prelome roka budú môcť na svoju obnovu čerpať peniaze tie najpostihnutejšie štáty. Ak to budú hlavne tzv. korona dlhopisy, potom to bude veľké viťazstvo pre Taliansko a obrovský ústupok tých, ktorí akékoľvek spoločné zdieľanie dlhu jednotlivých štátov odmietali.
