Michal Šimečka: Sme ako obyvatelia bytového domu (EÚ), ktorý kompletne vytopilo

Tiež sa strácate v zložitom labyrinte eurovalov, eurobondov, a iných miliardových nástrojov na oživenie ekonomiky v EÚ? Potom čítajte ďalej.

Sme ako obyvatelia bytového domu (EÚ), ktorý kompletne vytopilo. Za nešťastie nikto nemôže. Niektoré byty sú úplne zdevastované (Taliansko, Španielsko). Žiaľ, práve v nich žijú najviac zadlžené rodiny, ktoré teraz nemajú peniaze na opravu. Iné byty sú na tom lepšie (Slovensko, Česko). A potom sú domácnosti, kde žijú bohatí vlastníci kvalitnejších bytov (Nemecko, Holandsko), ktorí si poľahky zaplatia rekonštrukciu.

Lenže: je potrebné zrekonštruovať celý dom, všetkých 27 bytov, dokopy za bilióny eur. Inak zostane narušená statika, vlhké múry s plesňami, a nikto nebude bývať bezpečne (hrozba dlhovej krízy a rozpadu Eurozóny)

Ako situáciu riešiť? Vlastníci majú k dispozícií spoločný domový fond, kam všetci pravidelne prispievajú (viacročný finančný rámec, čiže sedemročný rozpočet EÚ). Z fondu sa bežne platí údržba spoločných priestorov (dopravná infraštruktúra, Erasmus, atď), alebo väčšie investície, ako napríklad bezpečné vchodové dvere (Frontex).

Na niektoré výdaje – napríklad centrálne kúrenie – prispievajú disproporčne veľa majitelia lepšie zateplených bytov. Hoci majú sami menšiu spotrebu, dobrovoľne tým prejavujú solidaritu so susedmi, ktorí bývajú na prízemí, či na chladnejšej strane bytovky (kohézne a štrukturálne fondy). Fond spravuje dôveryhodný a skúsený domovník (Európska komisia).

Lenže v rozpočte je len zhruba bilión eur rozložených na sedem rokov. Časť z neho určite pôjde na sanáciu škôd po potope, ale nebude to stačiť. Treba omnoho viac prostriedkov a veľmi rýchlo, aby sa bytovka nezrútila.

Našťastie si vlastníci platili aj dodatočné poistenie – skladali sa na spoločnú rezervu pre prípad nečakaných krízových situácií v dome (Európsky stabilizačný mechanizmus – Euroval). Z nej si každý môže za určitých podmienok lacno požičať. Teraz je v tejto rezerve vyše 400 miliárd. To však tiež nestačí. Navyše, práve tie rodiny, ktorým voda úplne zničila byty a potrebujú peniaze najviac (Taliansko), majú s použitím tejto rezervy veľmi zlé skúsenosti. V rokoch 2010-2011, keď bytovku ohrozil blesk (finančná kríza) a rodinám hrozila exekúcia (bankrot a odchod z Eurozóny), si museli z rezervy požičať, ale ostatní vlastníci im vnútili ponižujúce podmienky (rozpočtové škrty) – okrem iného si nemohli meniť spotrebiče a nábytok vo vlastnom byte. Odvtedy sú v dome napäté vzťahy.

Kde teda vziať dodatočné peniaze na rekonštrukciu? Tí, čo nedokážu financovať nové komerčné pôžičky v bankách, predložili svoje riešenie – čo keby si vlastníci vytvorili družstvo, ktoré si začne brať spoločné úvery (Eurobondy – spoločné dlhopisy), a bude ich spoločne splácať? Môžeme si takto požičať stámiliardy a banka nám ponúkne výhodné úroky, lebo ako celok sme stále mimoriadne solventná skupina dlžníkov. Bohatšie rodiny – Nemci a Holanďania – to však zavrhnú. Nedôverujú Talianom a Španielom, že budú svoje čiastky splácať aj po dokončení rekonštrukcie. Boja sa, že dlh zostane na ich pleciach. Okrem toho – kým by družstvo získalo právnu formu a pôžičku, potrvá to mesiace. Pritom ľudia sa potrebujú nasťahovať do svojich bytov čo najskôr. Samotný návrh vyvolá v dome opätovný konflikt.

Po viacerých celonočných schôdzach vlastníkov (summitoch) sa nakoniec črtá kompromisné riešenie. Klasický domový fond (rozpočet EÚ) sa navýši o nový špeciálny Fond obnovy, ktorý bude fungovať na rovnakom princípe solidarity – bohatší obyvatelia (tzv. čistí prispievatelia, ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko) doň prispejú percentuálne najviac. Tieto nové peniaze dostane tiež do správy domovník (Európska komisia).

Keďže ide o fixné príspevky garantované na roky dopredu, domovník ich môže využiť ako bezpečnú záruku pre banku, aby si mohol na seba vziať nové úvery (tzv. pákový efekt). Z nich vyplatí vlastníkom prostriedky na rekonštrukciu bytov – ihneď. V praxi to znamená, že ak sa vlastník jedného bytu (napríklad Slovensko) zaviaže, že jeho príspevok do Fondu obnovy v najbližších rokov dosiahne výšku napríklad jednej miliardy, dostane od domovníka 10 miliárd – ihneď, na ruku. Debata sa vedie akurát o tom, či tých 10 miliárd bude v podobe grantu alebo lacnej pôžičky.

Samozrejme, nakoniec to dopadne tak, že bohatšie rodiny pomôžu tým, čo sa topia – vo vode aj vo vlastných dlhoch (tzv. fiškálne transfery). Tomu sa nedá vyhnúť, ak sa chcú všetci čo najskôr vrátiť do suchých a bezpečných bytov.

Lenže na rozdiel od spoločného úveru (eurobondu), ktorý by si zobralo družstvo vlastníkov ako celok – a kde by Nemecku či Holandsku hrozilo, že musia banke splatiť dlhy susedov – sú peniaze a záruky uložené v dlhodobom domovom fonde, a v rukách dôveryhodného domovníka. To je omnoho menej kontroverzné.

Čistí prispievatelia si totiž môžu svoje nadmerné príspevky do fondu v budúcnosti znižiť, ak získajú pocit, že ostatní to zneužívajú. A najmä – nezabúdajme, že z fondu sa naďalej bude platiť aj spomínané centrálne kúrenie (kohézne fondy). To znamená, že ak by niekto v budúcnosti odmietol platiť minimálne pravidelné príspevky, domovník mu môže jednoduchým otočením kohútika znížiť o pár stupňov teplotu v byte. A tomu sa všetci budú chcieť vyhnúť.

?? Chápem, že najkrajšie je bývať v modernom rodinnom dome so záhradou, za ktorý by sme zodpovedali sami sebe. Lenže Slovensko nie je ostrov a bez ostatných by sme bývanie v takomto štandarde a bezpečí nikdy nemali. A v zlých časoch je dobré mať susedov, ktorí si navzájom pomôžu.