EuropskeNoviny.sk
Prvým krokom obnovy hospodárstva po koronakríze by podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (SPOLU/EPP) malo byť otvorenie Schengenu v plnom rozsahu. Akékoľvek čiastkové a nekoordinované otváranie hraníc medzi jednotlivými krajinami je podľa neho hrozbou, že Schengen sa naplno neobnoví a Slovensko sa môže ocitnúť v neželanej izolácii.
Európsky parlament už vo svojom uznesení zo 17. apríla vyzval na prijatie rozsiahleho balíka opatrení zameraných na oživenie a obnovu hospodárstva, ktoré by boli financované z navýšeného dlhodobého rozpočtu EÚ. Na svojom treťom plenárnom zasadnutí na diaľku sa dnes europoslanci uzniesli, že ozdravný plán musí byť financovaný z prostriedkov, ktoré budú do dlhodobého rozpočtu Únie pridané nad rámec bežných a pôvodne zamýšľaných výdavkov, aby neboli ohrozené existujúce i budúce programy EÚ.
Oživenie a obnova hospodárstva by mala byť financovaná cez pohotovostný plán a nie neskoro prijatý, finančne poddimenzovaný a nevyhovujúci Viacročný finančný rámec. Parlament zdôraznil, že nový Fond pre obnovu a transformáciu musí mať k dispozícii dva bilióny eur. Fond by mal byť podľa poslancov financovaný pomocou dlhodobých účelových dlhopisov obnovy zaručených rozpočtom EÚ.
Prvým krokom k oživeniu ekonomiky by malo byť podľa Vladimír Bilčíka otvorenie Schengenu a využívanie technológií z cieľom zabrániť šíreniu vírusu medzi členskými krajinami. Otvorené hranice sú našimi občiankami a občanmi najoceňovanejším výdobytkom členstva v EÚ (Focus, január 2019). Jeho existencia však nie je samozrejmá a nemenná. Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka, môže byť jeho opätovné otvorenie v plnom rozsahu ohrozené, čo by poškodilo najmä malé krajiny s otvorenými ekonomikami ako Slovensko.
„Schengen funguje vtedy, keď neexistujú občania prvej a druhej kategórie a keď sa každý štát nesnaží o výnimky zo systému. Ak sa v rámci Schengenu začnú vytvárať takéto „ostrovčeky“, mohli by sme ľahko skončiť v rámci schengenského systému v neželanej izolácii. Zhruba pred piatimi rokmi sme zachytili prvé náznaky, keď niektoré štáty Beneluxu či Francúzsko uvažovali o akomsi minischengene. Samozrejme, bez nás, preto musíme trvať na celoeurópskych riešeniach,“ povedal Bilčík, podľa ktorého je v slovenskom aj celoeurópskom záujme otvorenie hraníc v plnom rozsahu.
Slovenská vláda by sa podľa Bilčíka preto mala pozerať v budúcnosti ďalej ako po leto a neponúkať zámienky na vytváranie skupiniek štátov so vzájomne otvorenými hranicami, z ktorých budeme nakoniec vynechaní. „Ľahkovážne reči našej vlády o tom, že „si vieme predstaviť, že počas leta by sa mohli otvoriť hranice s Rakúskom a Českom“, či o tom, aby sme si spravili „malé Československo“, alebo si zašli na dovolenku do Chorvátska, znejú na prvé počutie lákavo, ale ohrozujú naše dlhodobé záujmy. Cesta von tkvie v spolupráci všetkých krajín v rámci schengenského priestoru,“ uzavrel Bilčík.
