SLOVENSKO/EURÓPA / Slovensko dostane z eurofondov na naštartovanie ekonomiky po koronakríze vyše 8 miliárd EUR. Doteraz ale bolo čerpanie natoľko mizerné, že aj keď sme mali za posledných 7 rokov k dispozícii 15 miliárd EUR, vyčerpať sme dokázali iba 25%. Vláda tak musí najbližšie mesiace pripraviť plán ako ich využiť. Igor Matovič hovorí, že spomedzi krajín V4 sme to vyhrali, keďže dostaneme najviac peňazí.
Už v piatok sa začínajú najťažšie rokovania lídrov európskej 27. Igor Matovič sa tam bude snažiť zabojovať o konečnú sumu, ktorú Slovensko dostane z eurofondov.„Osem miliárd dostane Slovensko v grantoch, 8 miliárd Maďarsko, 8 miliárd Česká republika. Vzhľadom na to, že sú to 2x väčšie krajiny a ich hospodárska situácia nie je ďaleko od nás, je úplne pochopiteľné, že nie sú spokojní,“ vyhlásil premiér.
Slovensko ide do Bruselu s tým, že chce opätovne vybaviť takzvanú výnimku N plus 3. A teda, aby sme eurofondy mohli čerpať o tri roky dlhšie aj po uzavretí viacročného obdobia. A práve to by nám mohlo pomôcť.
„Doteraz na Slovensku vždy bol problém vyčerpať eurofondy najmä kvôli zbytočnej byrokracii a zlému nastaveniu,“ povedal europoslanec Ivan Štefanec.
„Ide naozaj o bezprecedentný objem finančných zdrojov, ktoré dostáva ako návrh k dispozícii celá Európska únia. Treba si uvedomiť, že ide vo finančnej perspektíve, v tej tradičnej sedem ročnej o celkovo 1100 miliárd pre celú Európsku úniu,“ uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
K tejto závratnej sume si treba pripočítať ďalších 750 miliárd EUR v tzv. nástroji pre budúcu generáciu. Pre Slovensko je to v čistom 9 miliárd EUR počas nasledujúcich siedmych rokov, 8 miliárd v grantoch a 5 miliárd vo forme pôžičiek.
„Piatkové rokovania v Bruseli takmer s istotou neprinesú finálnu dohodu. Očakávajú sa ešte dve kolá rokovaní na budúci mesiac…. “ skonštatoval predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek.
Na piatkovom summite však budeme musieť určiť našu východiskovú pozíciu. A predstaviť priority, na čo potrebujeme peniaze
„Je tam veľká časť toho balíka, ktorá naopak vyžaduje prípravu určitého plánu reformného a na základe tohto plánu potom čerpanie tých peňazí,“ informoval Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Zelená obnova nie je o nejakých vzdušných zámkoch. Je to o konkrétnych pracovných miestach ako pre malé a stredné firmy, tak pre živnostníkov a veľké firmy,“ povedal europoslanec Martin Hojsík.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk