Ak sa neprijmú urýchlené opatrenia, európske moria budú vystavené neistej budúcnosti

Podľa správy EEA „Marine Messages II“ (Správy o moriach II) je súčasný stav európskych morí vo všeobecnosti zlý. Pre ľudstvo to nie sú dobré správy, keďže to ovplyvňuje nielen kvalitu nášho života a živobytie, ale aj hospodárstvo. Stav našich morí určuje ich schopnosť poskytovať okrem iného kyslík, potraviny, obývateľnú klímu a tiež niektoré suroviny a zároveň podporuje aj možnosti rekreácie, trávenia voľného času a naše zdravie. 

Využívanie našich morí v minulosti a súčasnosti – od Baltského až po Stredozemné more – si vyberá svoju daň a výsledkom sú zmeny v zložení morských druhov a biotopov a mení sa aj celkové fyzikálne a chemické zloženie morí. Tieto zložité problémy komplikuje zmena klímy, ktorá zhoršuje vplyv iných hrozieb. V správe agentúry EEA sa uvádza, že kombinované účinky týchto zmien v súčasnosti smerujú k nenapraviteľným škodám na morských ekosystémoch. V správe sa však tiež uvádza, že v niektorých oblastiach sa objavujú známky oživenia morského ekosystému vďaka značnému, často desaťročia trvajúcemu úsiliu zameranému na obmedzenie určitých vplyvov, napríklad vplyvov spôsobených kontaminantmi, eutrofizáciou a nadmerným rybolovom. 

„Naše moria a morské ekosystémy doplácajú na to, že celé roky čelili vážnemu nadmernému využívaniu a zanedbávaniu. Čoskoro sa môžeme dostať do bodu, odkiaľ nebude návratu, avšak, ako potvrdzuje naša správa, ešte stále máme šancu obnoviť naše morské ekosystémy, ak budeme postupovať rozhodne a jednotne a podarí sa nám dosiahnuť udržateľnú rovnováhu medzi využívaním morí a naším vplyvom na morské prostredie. V tejto súvislosti nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a ďalšie prvky európskej zelenej dohody prinášajú novú nádej, že sa zavedú naliehavé a jednotné opatrenia zamerané na ochranu a obnovu,“ povedal Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA. 

Ukazuje sa, že členské štáty EÚ pravdepodobne nedosiahnu do roku 2020 vo všetkých svojich vodách cieľ, ktorým je „dobrý environmentálny stav“ podľa rámcovej smernice EÚ o morskej stratégii (MSFD), ktorá je najdôležitejším právnym predpisom EÚ na ochranu morského životného prostredia. Od prijatia tejto smernice sa však dosiahol významný pokrok a tiež významné úspechy. Tieto závery potvrdzuje aj správa Európskej komisie (ODKAZ), ktorá sa tiež dnes uverejňuje a skúma sa v nej súčasný stav vykonávania tejto smernice, Správa agentúry EEA prispieva k prehľadu Komisie a navrhujú sa v nej riešenia, ktoré môžu EÚ pomôcť splniť cieľ právnych predpisov, a to mať čisté, zdravé a produktívne moria, najmä prostredníctvom riadenia založeného na ekosystéme. 

Všetky údaje, ktoré členské štáty EÚ oznámili Komisii, sú po prvýkrát zverejnené na špecializovanom webovom sídle na WISE-Marine, ako aj dátové produkty a vizualizačné nástroje, ktoré poskytujú prehľad o stave morského prostredia v EÚ. 

Ďalšie hlavné zistenia: 

• Námorné hospodárstvo EÚ neustále rastie a očakáva sa zvýšenie hospodárskej súťaže o morské zdroje, akými sú ryby, fosílne palivá, nerastné suroviny alebo výroba energie z obnoviteľných zdrojov a priestor. Týmto sa ešte viac zvýši tlak na morské ekosystémy, ktoré sú už teraz nadmerne využívané. Na to, aby sa tomu dalo zabrániť, je potrebné oddeliť rast v tomto sektore od degradácie a vyčerpávania morských ekosystémov a tento rast je potrebné obmedziť tak, aby sa dosiahlo ich udržateľné využívanie. 
• Napriek záväzkom na úrovni EÚ i globálnym záväzkom k zastaveniu straty biodiverzity v európskych moriach nedošlo. Z veľkého množstva hodnotení morských druhov a biotopov stále vyplýva „nepriaznivý stav ochrany“. V štúdiách sa poukazuje na zložitú situáciu takých druhov, akými sú morské vtáky, morské cicavce (tulene a veľryby), ako aj populácií rýb, napríklad tresky škvrnitej. 
• Opatrenia v oblasti riadenia zamerané na jednotlivé morské druhy a biotopy viedli k zlepšeniu ich stavu v niektorých morských regiónoch EÚ, ale tento čiastkový úspech nekompenzuje kombinované vplyvy viacerých tlakov vplyvom ľudskej činnosti vo všetkých európskych moriach. 
• Na miestach so zavedenou a konzistentne realizovanou regionálnou spoluprácou dochádza k zvráteniu negatívnych trendov určitých tlakov, napríklad čo sa týka úrovne živín a kontaminantov alebo introdukcie nepôvodných druhov. 
• Interakcie medzi pevninou a morom, ako aj význam pobrežných oblastí, sú dôležité oblasti, ktoré treba posudzovať pri navrhovaní opatrení na zníženie tlakov na morské prostredie. 

• Zmeny teploty oceánov a obsahu kyslíka, ako aj acidifikácia oceánov naznačujú, že v morských regiónoch EÚ dochádza k negatívnym systémovým zmenám, ktoré ďalej znižujú odolnosť morských ekosystémov vrátane odolnosti voči zmene klímy. 
• Z vykonávania politiky EÚ a regionálnej politiky v minulosti sa dá získať množstvo poznatkov na obnovu morských ekosystémov, ktoré by sa mali využiť pri príprave opatrení a riešení na dosiahnutie čistých, zdravých a produktívnych morí. 
• S politickým odhodlaním, dodatočnými zdrojmi a zvýšenou koordináciou medzi zainteresovanými stranami, ako aj integráciou politík sa Európa môže do roku 2030 priblížiť k „dobrému stavu“ svojich morí v rámci existujúceho politického rámca EÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je potrebné znížiť tlaky na morské ekosystémy. Nový impulz na zníženie takýchto tlakov prináša nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 so svojou ambíciou chrániť 30 % európskych morí a 10 % morí mať pod „prísnou ochranou“. 
• Dosiahnutie dobrého stavu európskych morí prispeje k splneniu cieľov udržateľného modrého hospodárstva a námorného priestorového plánovania, ako sa uvádza v európskej zelenej dohode.