EuropskeNoviny.sk
Deviateho septembra si na Slovensku pripomíname pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Ten odkazuje na konkrétnu udalosť, ktorou je prijatie tzv. židovského kódexu vládou vojnového Slovenského štátu. Samotní predstavitelia ľudáckeho režimu označovali kódex v danej dobe za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, než aké boli v tom čase platné v nacistickom Nemecku.
„Aj vzhľadom na pretrvávajúcu silu rôznych populistických a extrémistických strán a hnutí naprieč Európou, je aj dnes nevyhnutné poukazovať na fakt, že holokaust sa počas druhej svetovej vojny v žiadnej z krajín pod nemeckým vplyvom nezačal masovými deportáciami a vraždením židovského obyvateľstva či iných menšín,“ upozornila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová. Predchádzali mu slovné a fyzické útoky, zbavovanie občianstva, práva na majetok a jeho ochranu a súvisiace štátom organizované lúpeže vo forme arizácií. „Na Slovensku to bolo všetko možné práve vďaka tzv. židovskému kódexu,“ pripomenula.
Až ľudácke zákony umožňujúce legálne vyvlastňovanie majetku židov, spojené s nenávistnou propagandou, tak vytvorili vo vtedajšom Slovenskom štáte potrebu vysporiadania sa s tzv. židovskou otázkou. „Išlo o umelo vytvorený konštrukt, pretože štátu vznikol problém ako ďalej naložiť s obyvateľstvom, ktoré sám svojou bezohľadnou činnosťou zbedačil,“ uviedla Monika Beňová.
Tisov režim sa o vlastných občanov, ktorých úmyselne okradol, jednoducho nevedel ďalej postarať. Až dôsledkom tejto skutočnosti boli následné deportácie desiatok tisíc slovenských občanov do vyhladzovacích táborov, odkiaľ sa po skončení vojny bola schopná vrátiť len hŕstka z nich. „Predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorá mala v čase Slovenského štátu, aj vďaka osobe prezidenta Tisa výsadné postavenie, ani politici, ktorí sa k politickému katolicizmu v súčasnosti hlásia, sa s týmto dodnes neboli schopní vôbec vysporiadať a priznať si chybu. Namiesto toho im však nevadí vyzývať na nejaké neurčité zmierovanie sa,“ uzavrela Monika Beňová.
