EuropskeNoviny.sk
Jedna vec mi už dlhšie leží na srdci. Považoval som to za úplne samozrejmé, ale asi to musí zaznieť napriamo, lebo tieto otázky sa neustále vracajú. Takže: keď kritizujem súčasnú vládu, ani náhodou to neznamená, že si prajem návrat bandy zlodejov a babrákov okolo Fica, Pellegriniho a Danka. Na problémy upozorňujem preto, lebo je to moja povinnosť.
Nehovoriac o tom, že vládu opakovane chválim. Za razantný postup v ťažkých začiatkoch koronakrízy (ihneď po voľbách a s prázdnou špajzou po Kičurovi), za vysokú kvalitu pri nastavení zahraničnej politiky (Korčok, Klus a Valášek namiesto Blahu, Parízka a Lajčáka sú futbalovým striedaním desaťročia), za premiérov dištanc od toxických postojov Maďarska a Poľska počas kľúčového summitu EÚ.
Som presvedčený, že napríklad obrana pod Jaro Naď a Marian Majer bude oveľa lepším, otvoreným a odborne vedeným rezortom. Držím päste Márii Kolíkovej na spravodlivosti, a mohol by som pokračovať aj ďalej.
Rovnako otvorene však pomenúvam aj koaličné zlyhania: v ekonomickej pomoci počas korony, v pokračujúcej kultúre “našich ľudí”, v podcenenej príprave na druhú vlnu, alebo v ideologickom ťažení proti ženským a menšinovým právam. Práve funkčná a dôsledná opozícia je tým, čo odlišuje demokracie od diktatúr.
Ako podpredseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko, ktoré so Spolu volilo vyše 200-tisíc občanov (viac ako SaS a Za ľudí), je mojou povinnosťou hájiť ich hlas a hodnoty. Ako europoslanec, ktorý na víťaznej kandidátke získal 80-tisíc krúžkov, musím dodržať sľub voličom, že sa nestratím v Bruseli, ale zostanem aktívny aj v domácej politike.
Táto vláda je v mnohom lepšia, ako tá predchádzajúca. Práve preto si zaslúži kvalitnú opozíciu a kritiku. Bez nej by kopila ešte viac chýb a prepadla pocitu, že môže všetko.
Keď vyzývam premiéra Matoviča, aby prestal nezmyselne utajovať reformné plány za miliardy eur, neznamená to, že si prajem, aby Matovič padol a nahradil ho Fico. Chcem iba to, aby sa tie peniaze využili čo najlepšie pre budúcnosť Slovenska.
