EuropskeNoviny.sk
Boj proti klimatickej zmene a jej súvisiacim dôsledkom je jednou z najväčších priorít súčasnej Európskej komisie. Ide o reálny problém ovplyvňujúci životy všetkých z nás. Európska únia a jej členské štáty sú pritom z globálneho hľadiska jediné, ktoré sa s týmto fenoménom snažia z dlhodobého hľadiska reálne vysporiadať.
Klimatický zákon, ktorým sa budú dnes zaoberať poslanci Európskeho parlamentu, je základným pilierom európskej zelenej dohody. „Ide tak o hlavný nástroj zelenej transformácie, ktorého cieľom má byť zlepšovanie kvality života európskych občanov,“ pripomenula europoslankyňa Monika Beňová.
Znamená to, že aby bol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo úspešný, musí byť vykonaný nielen ekologicky, ale najmä sociálne a hospodársky udržateľným spôsobom. „Na ochranu životného prostredia tak nemôžu do budúcnosti doplácať len európski priemyselníci a ich zamestnanci. Na rozdiel od svojich konkurentov z najviac znečisťujúcich krajín musia totiž spĺňať čím ďalej tým prísnejšie podmienky a regulácie. Je dobre, že Únia chce ísť príkladom, no klimatická kríza je globálnou hrozbou, ktorú sama naozaj vyrieši nedokáže,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu.
Stanovované ciele znižovania emisií musia odzrkadľovať realitu. „Preto ak sme doposiaľ hovorili o znížení na úrovni okolo 40-45 percent do roku 2030, nemôžeme z ničoho nič požadovať zníženie o 65 percent, podobne ako je to uvedené v predkladacej správe,“ zdôraznila Monika Beňová. Zamestnávatelia potrebujú predvídateľnosť a stabilitu, ktorá je dnes navyše ohrozovaná dôsledkami krízy spojenej s pandémiou vírusu COVID-19. „Nemôžeme sa preto len tak od stola hrať s číslami. Navyše som si nie istá či sú členské štáty pripravené odovzdať Komisii skutočne dôležité rozhodovacie právomoci ovplyvňujúce ich rozvoj vo veľmi citlivých oblastiach ich hospodárstva,“ uzavrela.
