EuropskeNoviny.sk
Parlament v piatok predložil návrhy v oblasti financovania ekologickej transformácie smerom k udržateľným, uhlíkovo neutrálnym hospodárskym činnostiam.
Jedným z cieľov investičného plánu pre udržateľnú Európu by malo byť zaistenie prechodu od environmentálne neudržateľných k udržateľným hospodárskym činnostiam. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia o financovaní Európskeho ekologického dohovoru, známeho tiež ako Európska zelená dohoda, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 471 (za): 134 (proti): 83 (zdržalo sa hlasovania). Poslanci zdôraznili, že ekologická transformácia by sa mala zamerať na zníženie jestvujúcich nerovností medzi členskými štátmi, ktoré sa v budúcnosti môžu ešte prehĺbiť. Mala by tiež posilniť konkurencieschopnosť a priniesť udržateľné a vysokokvalitné pracovné miesta.
Zásady investovania
Poslanci sa zhodli na tom, že verejné investície by mali byť v súlade so zásadou nespôsobenia významnej škody, a to v oblasti environmentálnych aj sociálnych cieľov – vrátane znižovania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien. Verejné investície by mali získavať iba štátne a regionálne programy s najvyšším potenciálom dosiahnutia týchto cieľov. Parlament preto požaduje harmonizované ukazovatele udržateľnosti a metodiku merania vplyvu na udržateľnosť. Ak má investícia spĺňať kritériá ekologickej transformácie, zohľadňovať by sa mali aj podmienky stanovené v nariadení o taxonómii. Národné plány obnovy by tiež mali byť zosúladené s národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP), zdôrazňujú poslanci.
Plán obnovy pre Európu na obdobie po pandémii COVID-19 i následné národné plány na podporu obnovy a odolnosti majú byť podľa poslancov koncipované v súlade s predpisom EÚ v oblasti klímy tak, aby nasmerovali Úniu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Zamerať by sa tiež mali na splnenie priebežných cieľov na rok 2030 a zaistiť tak prechod na obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Parlament žiada, aby do hospodárskych činností, ktoré poškodzujú a znečisťujú životné prostredie smerovalo čoraz menej verejných a súkromných investícií, pokiaľ sú k dispozícii iné, ekonomicky realizovateľné alternatívy. Poslanci však rešpektujú právo členských štátov zvoliť si vlastný energetický mix. Zdôrazňujú tiež, že prechod ku klimatickej neutralite by mal udržať rovnaké podmienky pre podniky v EÚ a zachovať ich konkurencieschopnosť, a to najmä v prípadoch nekalej hospodárskej súťaže z krajín spoza hraníc Únie.
Financovanie investičného plánu pre udržateľnú Európu
Poslanci vyjadrili pochybnosť, či bude vzhľadom na negatívny hospodársky výhľad po pandémii ochorenia COVID-19 možné zmobilizovať v rámci investičného plánu pre udržateľnú Európu do roku 2030 až 1 bilión eur. Upozorňujú tiež na riziká pre napĺňanie cieľov tohto plánu, ktoré vyplývajú z nového dlhodobého rozpočtu EÚ – takzvaného Viacročného finančného rámca (VFR). Predsunuté financovanie totiž môže podľa zákonodarcov spôsobiť, že na konci nasledujúceho VFR nebude v rozpočte dostatok prostriedkov na podporu zelených investícií. Poslanci preto požadujú vytvorenie plánov na preklenutie tejto medzery, a to prostredníctvom súkromných a verejných investícií. Zároveň však vyzývajú Komisiu, aby zaistila, že budúci dlhodobý rozpočet EÚ nebude podporovať alebo financovať aktivity, ktoré by z dlhodobého hľadiska poškodzovali životné prostredie.
Verejné a súkromné investície sa musia vzájomne dopĺňať a súkromný sektor nesmie byť z financovania zelenej dohody vytlačený, zdôrazňujú poslanci. Parlament privítal rozhodnutie Európskej investičnej banky (EIB), ktorá hodlá nasmerovať od roku 2025 až 50% svojich operácií na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť. Poslanci navrhujú, aby sa pritom uplatňoval tzv. prístup zdola nahor. Odporúčajú tiež, aby EIB podporovala dialóg medzi verejným a súkromným sektorom a koordinovala svoje kroky s rôznymi zúčastnenými stranami.
Vyhlásenia spravodajcov
„Na naplnenie cieľov zelenej dohody potrebujeme primerané finančné prostriedky. Aby sa tieto ciele stali trvalými, potrebujeme vedieť, ako ich v súčasnom kontexte financovať, spolupracujúc pritom s ekonomikami a podnikmi EÚ, a nie proti nim. Na splnenie týchto cieľov potrebujeme počas nasledujúcich desiatich rokov zmobilizovať 1 bilión eur. Uznávame úlohu rozpočtu EÚ, kohéznej, regionálnej a poľnohospodárskej politiky a Fondu pre spravodlivú transformáciu. Nové vlastné zdroje vnímame ako budúci zdroj príjmu a zároveň nástroj na podporu ekologizácie na úrovni EÚ,‟ uviedol spravodajca Siegfried MUREŞAN (EPP, RO).
„Toto uznesenie je o tom, ako dosiahnuť naše klimatické ciele. Budujeme most medzi ambíciami a realitou. Má štyri piliere: po prvé, všetky výdavky EÚ musia byť podriadené zásade nespôsobenia významnej škody; po druhé, monetárne a finančné inštitúcie EÚ musia zaistiť financovanie cieľov; po tretie, súkromné investície do škodlivých činností by sa mali postupne ukončiť; a napokon, verejné prostriedky sa budú musieť vynakladať udržateľne. Okrem toho potrebujeme bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, aby sme zvýšili verejné príjmy,‟ uviedol spravodajca Paul Tang (S&D, NL).</p
