Panelisti upozornili na význam oboch odvetví pre slovenskú ekonomiku. Len samotný gastrosektor zamestnáva priamo 53 000 ľudí a nepriamo ďalších 40 000. Príspevok do štátneho rozpočtu predstavuje 1,4 miliardy eur. Ďalšie protipandemcké opatrenia bez náhrad môžu väčšinu z 12 000 prevádzok poslať do krachu. Podľa Jany Shepperd je potrebné prijať rýchle a funkčné opatrenia, ktoré v rámci iniciatívy „Stále máme chuť“ zhrnuli do 6 bodov. Tomáš Ondrčka doplnil, že dôležitým nástrojom môže byť zníženie DPH na reštauračné zariadenia a cestovný ruch, ktorú máme najvyššiu spomedzi okolitých krajín. Peter Petrovič upozornil, že so zatváraním prevádzok, či cestovných kancelárií neprichádzame len o pracovné miesta, ale aj o unikátne know-how a znalosti, ktoré bude len veľmi ťažké znova vybudovať.
Podľa Ivana Štefanca je potrebné pomoc rozdeliť na krátkodobú a systémovú: „Prevádzky potrebujú okamžité peniaze na udržanie priestorov, technológií a ľudského kapitálu. To je možné dosiahnuť jednak priamou pomocou, alebo zvýhodnenými úvermi so splatnosťou naviazanou na postupné uvoľňovanie opatrení. Ak môže štátna pomoc v Českej republike pokryť väčšinu fixných nákladov, musí sa to dať uskutočniť aj u nás. Ďalej je potrebné pokračovať v reforme a zjednodušovaní administratívy a digitalizácii štátnych a miestnych úradov, čo podnikateľom tiež ušetrí náklady a čas. Peniaze z Fondu obnovy môžu byť využité aj na tieto kroky. Je zarážajúce, že vláda stale nepredstavila jasný plán, ako gastrosektoru a cestovnému ruchu pomôcť tak, aby sa aj po kríze mohli rozvíjať. V budúcnosti budeme v takýchto diskusiách s odborníkmi pokračovať a vláde budeme predkladať konkrétne návrhy a riešenia.“
Diskusia, ktorú moderoval Pavol Demeš, sa uskutočnila s podporou Nadácie Antona Tunegu, Wilfried Martens Centre for European Studies a Nadácie Konrada Adenauera.
Celú diskusiu si môžete pozrieť tu: