Aktuálne najväčším problémom je tempo dodávok vakcín, zhodli sa lídri členských krajín

Tempo dodávok vakcín považujú lídri členských krajín Európskej únie (EÚ) za aktuálne najväčší problém. Vyplýva to z videokonferencie, ktorá nadviazala na oznámenie Európskej komisie (EK). To predstavilo zámer dosiahnuť kolektívnu imunitu v EÚ do leta 2021, keď by už malo byť zaočkovaných 70 percent dospelej populácie. Závery rokovania priblížil Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR (ÚV SR). V diskusii o nových mutáciách koronavírusu sa lídri zhodli na dôležitosti ich detekcie. Téma využitia vakcinačných certifikátov na iné ako medicínske účely by podľa lídrov mala prísť na rad, keď bude viac dát o vplyve vakcíny na šírenie vírusu a keď bude dostupná aj pre bežných ľudí.

Tlačový odbor objasnil, že problém tempa dodávok vychádza aj z nízkeho počtu doteraz schválených vakcín v EÚ. Ide o dve značky Pfizer BioNTech a Moderna. Členské štáty preto čakajú na schválenie a dodávku ďalších vakcín z portfólia EÚ, najmä od britskej spoločnosti AstraZeneca. „To sa od Európskej liekovej agentúry očakáva už v najbližších dňoch. Medzi lídrami panuje zhoda, že kľúčové je, aby všetci výrobcovia vakcín dodržiavali dohodnuté dodávky,“ zhrnul ÚV SR. Lídri z týchto dôvodov ocenili avizované zvýšenie výrobných kapacít zo strany spoločnosti Pfizer BioNTech v EÚ.

Mutácie koronavírusu

Rozvoj nových mutácií koronavírusu, ktoré sa v posledných týždňoch objavili na viacerých miestach sveta, prediskutovali aj lídri EÚ. Najväčšie obavy vyvolal najviac rozšírený variant, objavený koncom minulého roka v Spojenom kráľovstve. Podľa lídrov je prioritou udržať otvorené vnútorné hranice. Zástupcovia štátov sa zhodli na tom, že dôležitá je čo najlepšia detekcia mutácie. Podľa EK je na to potrebné sekvenovať vírus vo vyššej miere. Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) v tejto súvislosti poukázal na aktivitu slovenských vedcov, ktorí vyvinuli špeciálnu verziu RT-PCR testu schopného odhaliť tento najrozšírenejší variant vírusu. „Vzhľadom na obmedzené kapacity sekvenovania vo viacerých krajinách by toto mohol byť, popri sekvenovaní, ďalší užitočný nástroj na detekciu mutácie,“ konštatoval.

O presnom využití vakcinačných certifikátov na iné ako medicínske účely, napríklad pri cestovaní, je podľa mnohých lídrov predčasné hovoriť. „Táto diskusia príde na rad, keď bude viac dát o tom, aký má vakcína vplyv na šírenie vírusu, a keď bude široko dostupná pre bežných ľudí,“ priblížil ÚV SR jeden zo záverov diskusie. Podľa Matoviča by certifikát mohol obsahovať aj iné údaje. O aké údaje by išlo, ÚV SR nešpecifikoval.

Vo vystúpeniach zástupcov štátov rezonovala aj myšlienka solidarity s tretími krajinami, počnúc tými v najbližšom susedstve EÚ. Išlo napríklad o krajiny západného Balkánu či Východného partnerstva. „Nie všetky krajiny majú možnosť zabezpečiť si dostatočné množstvo vakcín a EÚ ich alokovala najviac na svete. Lídri preto považujú za samozrejmé poskytnúť vakcíny aj týmto krajinám čo najskôr,“ uviedol ÚV SR.

(SITA)