Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa zúčastnil na pravidelnom rokovaní šéfov diplomacií členských štátov Európskej únie. Rokovaniu ministrov dominovali aktuálne otázky svetového diania, vzťahy Únie s Ruskom, ako aj strategické otázky v oblasti bezpečnosti a obrany. Súčasťou zasadnutia bolo aj prvé rokovanie s novým ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom od jeho nástupu do funkcie.
V rámci hodnotenia vzťahov EÚ s Ruskom rezonovala nedávna návšteva vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Josepa Borrella v Moskve. „Tieto rokovania jasne ukázali, že vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa nevyvíjajú dobre. Negatívny zlom prišiel v roku 2014 anexiou Krymu, konfliktom na Donbase. Aj keď chceme mať s Ruskom konštruktívne vzťahy, nemôžeme obrátiť list a tváriť sa, že sa nič nestalo. Ak sme si mysleli, že budeme hľadať možnosti ako v určitých oblastiach spolupracovať, pretože uznávame významnú úlohu Ruska v medzinárodných vzťahoch, potom prichádzajú také udalosti ako je otrávenie politika a jeho následné odstavenie z politickej súťaže v Rusku. Je zjavné, že tieto negatívne impulzy neprichádzajú od EÚ,“ uviedol minister Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie v diskusii podčiarkol aj potrebu zvýšenej podpory EÚ voči krajinám Východného partnerstva a vyzval na intenzívnejšiu mieru angažovanosti EÚ v hodnotových témach. „Vývoj situácie v Bielorusku je naďalej mimoriadne znepokojivý. Kroky Lukašenkovho režimu voči predstaviteľom nezávislých médií, ľudskoprávnym organizáciám, vrátane renomovanej organizácie Viasna96, či Bieloruskej asociácii novinárov, predstavujú neakceptovateľné zásahy do slobody názoru a prejavu,“ uviedol minister Korčok a opätovne požiadal Európsku komisiu, aby urýchlene predstavila konkrétny Ekonomický plán pre demokratické Bielorusko.
Očakávania EÚ od spolupráce s USA v konkrétnych oblastiach, najmä pri klimatických zmenách a jadrovej dohode s Iránom, sú veľké. „Vítame skoré zorganizovanie diskusie s americkým partnerom a aktívny prístup EÚ k novej administratíve USA. Otvorený dialóg medzi EÚ a USA v otázkach zahraničnopolitických a bezpečnostných priorít by mal byť pravidelnou súčasťou zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Jej súčasťou by mali byť výrazná angažovanosť EÚ s podporou USA na Ukrajine a západnom Balkáne,“ prízvukoval šéf slovenskej diplomacie. Zároveň dodal, že je v záujme EÚ nájsť so Spojenými štátmi čo najskôr dohodu aj v otvorených otázkach ekonomických vzťahov, vrátane odstraňovania obchodných prekážok a budúcnosti jadrovej dohody s Iránom.
Ministri na rokovaní odštartovali ďalšiu fázu prípravy tzv. Strategického kompasu, ktorý bude strategickým dokumentom EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Cieľom procesu je spoločné zhodnotenie bezpečnostných rizík a výziev, ale aj naplnenie politických ambícií EÚ v tejto oblasti. Minister Korčok zdôraznil potrebu vlastníctva členských štátov pri procese a výsledku, ako aj dôležitosť spolupráce EÚ s partnermi, predovšetkým s NATO.
Ministri tiež schválili viacero záverov Rady, okrem iného k situácii v Mjanmarsku a k rešpektovaniu ľudských práv vo svete. Súčasťou diskusie bolo aj zmenšovanie priestoru pre demokratickú spoločnosť a zhoršovanie situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Hongkongu. Slovenská republika je aktívna v podpore ľudských práv a demokracie vo svete aj po ukončení trojročného členstva v Rade OSN pre ľudské práva. Aktívne sa zapojila do prípravy záverov Rady EÚ o prioritách EÚ na ľudskoprávnych fórach OSN v roku 2021, ktoré schválila Rada.
EÚ sa v Záveroch rady prihlásila k záväzkom podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát, ako aj obhajcov ľudských práv, slobodu náboženstva a presvedčenia, slobodu médií a bezpečnosť novinárov. Členské štáty EÚ sa prihlásili k potrebe riešiť zhoršujúcu sa situáciu v Bielorusku a zvýšiť efektivitu Rady OSN pre ľudské práva (HRC), ktorú Slovensko presadzovalo aj v roku 2020 z pozície jej podpredsedu.