EuropskeNoviny.sk
„V pomoci deťom a rodinám v čase pandémie Vláda SR zlyhala. V porovnaní s inými štátmi EÚ naša vláda odignorovala špecifické potreby slovenských rodín s deťmi, predovšetkým potreby jednorodičovských domácností a potreby rodín so zdravotne postihnutými deťmi,“ vyhlásila europoslankyňa a predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Odvoláva sa pritom na dáta Organizácie EuroChild (sieť organizácií a jednotlivcov pracujúcich s deťmi a pre deti v Európe), ktorá nedávno hodnotila 25 európskych krajín pokiaľ ide o dopad pandémie na deti a opatrenia vlád jednotlivých krajín určené na zmiernenie negatívnych sociálnych dopadov na rodiny s deťmi. Zachytáva obdobie apríl – september 2020. Slovensko obstálo veľmi zle, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc rodinám a deťom počas krízy. „Štátna pomoc rodinám s deťmi počas krízy bola vyhodnotená ako nedostatočná a skončili sme na poslednom mieste. Naša vláda neimplementovala žiadnu schému, ktorá by adresovala potreby detí a rodín v núdzi. Vláda rezignovala na pomoc tým najzraniteľnejším – deťom,“ uviedla Nicholsonová.
V hodnotení organizácie EuroChild v tejto oblasti najlepšie obstáli ČR, Cyprus, Estónsko a Malta. Osobitnú pozornosť si zaslúžia jednorodičovské domácnosti, ktoré nemali ako rozdeliť nárast povinností počas pandémie. Až 85 % slobodných rodičov v EÚ predstavujú ženy. Podľa štatistík, 48 % slobodných matiek a 32 % slobodných otcov je ohrozených chudobou, v porovnaní s „iba“ 17 % dvojrodičovských domácností. Toto riziko chudoby sa ešte zvyšuje, keď sú rodičia nútení pracovať z domu a zároveň sa starať o deti/vyučovať ich.
Ukazuje sa, že so zatvorenými školami a preťaženými zdravotníckymi zariadeniami je neplatená domáca práca a starostlivosť kritickou oporou boja proti Covid-19. Neplatenú domácu prácu a starostlivosť je potrebné uznať a vziať do úvahy neúmernú záťaž, ktorú na ženy predstavuje a prispôsobiť tomu politiky (nedostatočná pomoc, náhrady mzdy a pod).
Deti v chudobe
V roku 2019 žilo pod hranicou chudoby na Slovensku každé piate dieťa, približne 187 tisíc, 19 % z uvedenej vekovej skupiny. Najviac ohrozené sú domácnosti: – s 3 a viac deťmi – 37,8 % takýchto domácností žije pod hranicou príjmovej chudoby, podiel týchto domácností pod hranicou chudoby posledné roky narastá; – kde deti vychováva len jeden rodič – 32,1 % takýchto domácností žije pod hranicou chudoby, aj v tejto skupine sa situácia dlhodobo zhoršuje.
Situácia rodín so zdravotne postihnutými deťmi
Pandémia výrazne zhoršila aj situáciu rodín s deťmi so zdravotným postihnutím. Na rozdiel od od bežných rodín zažívali výrazné sociálne vylúčenie aj pred pandémiou, tá ho však ešte viac prehĺbila. „Štát neponúkol rodinám s deťmi v tejto ťažkej pandemickej situácii nič, žiadnu štátnu pomoc, opäť štát suplujú neziskové organizácie (materiálna pomoc, vrátane jedla, psychologická pomoc, linky pomoci, online poradenstvo),“ hovorí predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci. Mnohé rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím nedokážu svojim deťom zabezpečiť potrebné terapie, nakoľko stratili príjem. Náklady rodín, ktoré zabezpečujú základné, teda nie nadštandardné terapie, sa pohybujú vo výške 2 450 EUR ročne a u detí s autizmom až 30 000 ročne.
Útvar hodnoty za peniaze nedávno vypočítal, že rodičia platia z vlastných zdrojov cca 51 miliónov EUR ročne súkromným organizáciám za terapie dôležité pre napredovanie ich detí (výpočet Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý vychádza z reálnych čísel a to z počtu detí so ZP a priemerných ročných nákladov rodičov na terapiu detí vo výške cca 2 450 EUR x cca počet detí so ZP do 7 rokov veku; v jednom populačnom ročníku je 4,8 % detí so ZP, čo je cca 21 308 detí so ZP).
V dôsledku nedostupnosti terapií a zatvorených škôl majú osobitný problém rodiny s deťmi s autizmom, zvyšuje sa agresivita detí a aj rodičia sú vystavení obrovskému psychickému tlaku. Zvýšený počet žiadostí o pomoc dostávajú neziskové organizácie práve od rodín s deťmi s PAS. Tieto rodiny sú v súčasnosti úplne vyblokované zo socializácie. „Rodiny, ktoré uviazli v sieti chudoby počas krízy, si terapie môžu dovoliť len tak, že zorganizujú zbierky pre svoje deti. Ľudia prispievajú ľuďom. Ale ja sa pýtam, kde je v takejto chvíli štát?“ hovorí L. Ď. Nicholsonová.
Plán obnovy – ženy, deti a rodiny
So špecifickými opatreniami na podporu rodín zasiahnutých krízou vláda nepočíta ani v Pláne obnovy. Plán obnovy má slúžiť na zotavenie z pandémie a vyrovnanie reformného dlhu z minulosti, tak aby sme vedeli čeliť digitálnemu a zelenému prechodu, ako aj demografickým výzvam, keďže Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín v rámci Únie. Na tento účel dostaneme z Únie približne 5,8 miliardy EUR. „Plán obnovy by mal mať aj silný sociálny rozmer a musí prispievať k zmierňovaniu dopadov krízy. Som presvedčená, že plán obnovy by mal reagovať aj na tých, ktorí sú obzvlášť postihnutí dôsledkami pandémie. Tu mám na mysli najmä jednorodičovské domácnosti, ženy a deti,“ hovorí europoslankyňa a dodáva: „Z návrhu plánu, ktorý mám k dispozícií, žiaľ vyplýva, že neobsahuje žiadne špecifické opatrenia na vyrovnanie postavenia žien v spoločnosti. Dokonca sa slovo žena /rod/ alebo dievča vyskytuje v Pláne obnovy iba päťkrát. Vláda v pláne nemyslela ani na špecifické opatrenia pre rodiny s deťmi, nehovoriac o jednorodičovských domácnostiach, ktoré sú dlhodobo ohrozené chudobou“.
Dobré príklady z EÚ krajín, pokiaľ ide o vládnu pomoc rodinám a iné opatrenia:
– Česká republika – Počas obdobia, keď boli zatvorené školy, mali rodičia nárok na dávky, ktoré predstavovali výšku do 80 % dennej mzdy a boli predĺžené z 9 dní do konca školského roka. Okrem toho, vláda prišla s návrhom zákona, ktorým sa zaviedlo substitučné výživné pre osamelých rodičov.
– Cyprus – Vláda deťom v núdzi poskytla tablety zadarmo, aby sa mohli dištančne vzdelávať. Rodičom, ktorí museli ostať doma kvôli starostlivosti o deti, preplatili 60 % mzdy (40 % mal vyplácať zamestnávateľ -od marca do októbra 2020).
– Estónsko – Vláda poskytla finančnú podporu rodičom detí so špeciálnymi potrebami, ktorí museli dočasne prestať pracovať. Okrem toho upravili zákon o rodinných dávkach – pre osamelých rodičov skrátili čakaciu dobu na výživné zo 6 na 3 mesiace.
– Malta – Rodičia, ktorí museli ostať doma so školopovinnými deťmi, dostali týždenný príspevok vo výške 166,15 EUR ak boli zamestnaní na plný úväzok a 103,85 EUR na polovičný.
– Nemecko – Vláda poskytla príspevok vo výške 300 EUR na každé dieťa pod 18 rokov, zjednodušila prístup k ďalším príspevkom pre rodiny v ťažkostiach a poskytla náhradu v prípade straty príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa po dobu 20 týždňov;
– Belgické Ministerstvo pre mládež deklarovalo pracovníkov s mládežou za essential workers;
– Vláda v Lotyšsku spolu s mimovládnymi organizáciami zabezpečila školenie pre učiteľov k dištančnému vzdelávaniu a poskytla tiež počítače pre deti v chudobných rodinách;
– V rámci pomoci pre deti v alternatívnej starostlivosti napr. občianske združenia v Bulharsku pomáhali mladým po ukončení ústavnej starostlivosti s platením nájmu a s prístupom k zdravotnej starostlivosti a ďalšiemu vzdelávaniu;
– V Španielsku organizácie občianskej spoločnosti (Červený kríž, UNICEF, Save the Children) poskytli internetové pripojenie a elektronické zariadenia zraniteľným a sociálne znevýhodneným rodinám; okrem toho boli deti pozývané na účasť na tlačových konferenciách, kde sa mohli pýtať priamo vládnych predstaviteľov
