EuropskeNoviny.sk
Komisia predstavila víziu, ciele a spôsoby, ako do roku 2030 uspieť v digitálnej transformácii Európy. Je to dôležité aj z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolné hospodárstvo. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a vzájomne prepojenom svete a presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožňujú pripraviť sa na udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. K tomu patrí aj riešenie zraniteľných miest a závislosti, ako aj urýchlenie investícií.
Oznámenie nadväzuje na výzvu predsedníčky Ursuly von der Leyenovej urobiť z nasledujúcich rokov digitálne desaťročie Európy; reaguje na výzvu Európskej rady na vytvorenie digitálneho kompasu a vychádza z digitálnej stratégie Komisie z februára 2020. V oznámení sa navrhuje, aby sa dospelo k dohode na digitálnych zásadách, aby sa urýchlene spustili dôležité nadnárodné projekty a aby sa pripravil legislatívny návrh, ktorý stanoví pevný rámec riadenia s cieľom monitorovať pokrok – digitálny kompas.
Európsky digitálny kompas
Komisia navrhuje digitálny kompas, cez ktorý sa digitálne ambície EÚ orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych podmienok. Vyvíjajú sa okolo štyroch základných bodov:
1. digitálne zruční občania a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci. Do roku 2030 by aspoň 80 % všetkých dospelých malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom takéto pracovné miesta by malo obsadzovať viac žien;
2. bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry. Do roku 2030 by všetky domácnosti v EÚ mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté sieťou 5G; výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe by mala predstavovať 20 % svetovej výroby; v EÚ by sa malo sprevádzkovať 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových (edge) uzlov a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač;
3. digitálna transformácia podnikov. Do roku 2030 by tri zo štyroch spoločností mali využívať služby cloud computingu, big data a umelú inteligenciu; viac ako 90 % MSP by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity a počet „jednorožcov“ v EÚ by sa mal zdvojnásobiť;
4. digitalizácia verejných služieb. Do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online; všetci občania budú mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.
Kompas stanovuje pevnú spoločnú riadiacu štruktúru s členskými štátmi založenú na systéme monitorovania prostredníctvom každoročných správ vo forme semaforov. Ciele budú zakotvené v politickom programe, ktorý sa dohodne s Európskym parlamentom a Radou.
Nadnárodné projekty
S cieľom lepšie riešiť nedostatky v kľúčových kapacitách EÚ Komisia takisto uľahčí rýchle spustenie nadnárodných projektov, v ktorých sa skombinujú investície z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom základom bude Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné finančné prostriedky EÚ. Členské štáty sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zaviazali vyhradiť aspoň 20 % na digitálne priority. Medzi prípadné nadnárodné projekty môže patriť celoeurópska prepojená infraštruktúra na spracovanie údajov; navrhovanie a nasadenie ďalšej generácie nízkopríkonových dôveryhodných procesorov alebo prepojené orgány verejnej správy.
Európske digitálne práva a zásady
V centre pozornosti európskeho digitálneho hospodárstva zameraného na človeka sú práva a hodnoty EÚ. Mali by sa plne prejaviť v online priestore tak, ako v reálnom svete. Komisia preto navrhuje vytvoriť rámec digitálnych zásad, akou je napríklad prístup ku kvalitnej konektivite, dostatočným digitálnym zručnostiam, verejným službám, spravodlivým a nediskriminačným online službám, a celkovo zabezpečiť, aby sa rovnaké práva uplatňované offline, plne uplatňovali aj online. O týchto zásadách by sa viedla široká spoločenská diskusia a napokon by mohli byť zakotvené v slávnostnom medziinštitucionálnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Vychádzalo by z Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by dopĺňala. Komisia napokon navrhuje, aby sa v rámci každoročného prieskumu Eurobarometra monitorovalo, ako Európania vnímajú dodržiavanie ich digitálnych práv.
Digitálna Európa vo svete
Digitálna transformácia prináša globálne výzvy. EÚ bude propagovať svoju pozitívnu digitálnu agendu zameranú na človeka v medzinárodných organizáciách a cez silné medzinárodné digitálne partnerstvá. Vďaka spojeniu vnútorných investícií EÚ s významnými finančnými prostriedkami z nových nástrojov vonkajšej spolupráce bude môcť EÚ sledovať spoločné globálne ciele v spolupráci s partnermi na celom svete. Komisia už navrhla zriadiť novú radu EÚ a USA pre obchod a technológie. V dnešnom oznámení sa zdôrazňuje význam spoločných investícií s externými partnermi EÚ do lepšieho konektivity, a to napríklad vytvorením Fondu digitálnej pripojiteľnosti.
Vyjadrenia členov kolégia komisárov:
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európa má životnú príležitosť na obnovu k lepšiemu. Vďaka novému viacročnému rozpočtu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme zmobilizovali doteraz nevídané zdroje na investovanie do digitálnej transformácie. Pandémia odhalila, aké kľúčové sú digitálne technológie a zručnosti pre našu prácu, štúdium a angažovanie sa – a kde sa musíme zlepšiť. Teraz musíme z tohto desaťročia urobiť digitálne desaťročie Európy, aby všetci občania a podniky mali prístup k tomu najlepšiemu, čo digitálny svet môže ponúknuť. Digitálny kompas nám poskytne jasný pohľad na to, ako to dosiahnuť.“
Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová uviedla: „Dnešný dokument je začiatkom inkluzívneho procesu. Spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami budeme pracovať na tom, aby sa Európa stala prosperujúcim, spoľahlivým a otvoreným partnerom, ako si všetci želáme. A musíme zabezpečiť, aby sme všetci plne profitovali z blahobytu, ktorý prináša inkluzívna digitálna spoločnosť.“
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Európa ako kontinent musí zabezpečiť, aby jej občania a podniky mali prístup k tým najmodernejším technológiám, ktoré im umožnia lepší, bezpečnejší a dokonca ekologickejší život za predpokladu, že budú mať aj zručnosti na ich používanie. V postpandemickom veku budeme takto spoločne formovať odolnú a digitálne suverénnu Európu. To je digitálne desaťročie Európy.“
Súvislosti
Počas krízy spôsobenej koronavírusom nadobudli digitálne technológie zásadný význam pre zachovanie hospodárskeho a spoločenského života. Budú kľúčovým faktorom, od ktorého bude po skončení pandémie závisieť úspech prechodu na udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Európskym podnikom a občanom sa rozšírili digitálne príležitosti, takže si môžu budovať odolnosť a zmierňovať závislosť na všetkých úrovniach – od priemyselných odvetví až po jednotlivé technológie. Kľúčovým faktorom, ktorý podporuje globálny vplyv EÚ, je práve európsky prístup k digitálnej transformácii.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2020 vyzvala, aby Európa určila v digitálnej oblasti kurz a spoločnú víziu do roku 2030, a to na základe jasných cieľov a zásad, akými sú univerzálna konektivita, dodržiavanie práva na súkromie a sloboda prejavu. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2020 vyzvala Komisiu, aby predložila ucelený digitálny kompas, v ktorom bude určené, kam sa chce EÚ dostať do roku 2030.
Vďaka výške finančných prostriedkov EÚ dostupných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti budú môcť členské štáty mimoriadne rozšíriť a skvalitniť vzájomnú spoluprácu, ktorá je podmienkou úspešnej digitálnej transformácie. Pre každý národný plán, ktorý bude z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti čerpať, bol stanovený cieľ vyčleniť 20 % výdavkov na digitálne technológie ako doplnenie k digitálnym výdavkom európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027.
