Parlamentné voľby v Holandsku pravdepodobne prinesú víťazstvo konzervatívno-liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho. Pre 54-ročného politika by to mohlo znamenať zotrvanie v úrade po štvrté funkčné obdobie a stať sa najdlhšie úradujúcim premiérom Holandska. Podľa exit pollu agentúry Ipsos pre národného vysielateľa NOS by strana mohla vyhrať 35 kresiel v 150-člennej dolnej komore parlamentu, čo je o dve kreslá viac ako v predošlých voľbách.
VVD podľa Rutteho získala „drvivé vyslovenie dôvery“, čo ju núti „urobiť všetko možné, aby bol z toho úspech“. „Program, ktorý je pred nami, je obrovský. V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch musíme viesť Holandsko cez koronakrízu,“ pripomenul Rutte v rámci svojej prvej reakcie na výsledky exit pollu.
Na druhom mieste podľa exit pollu skončila centristická strana Demokrati 66 (D66), ktorá bola súčasťou poslednej vládnej koalície a Rutte sa na ňu podľa všetkého obráti ako na prvú pri tvorbe novej vlády. Strana by podľa projekcie mala vyhrať 26 kresiel, čo je o sedem viac ako v minulých voľbách.
Zatiaľ čo Rutteho bloku a ďalším významnejším stranám sa darilo, krajnej pravici sa znova nepodarilo výraznejšie preraziť. Strana za slobodu (PVV) protiimigrantského a protiislamského populistu Geerta Wildersa si pohoršila o dve kreslá na 18. Ďalšia krajne pravicová strana Fórum pre demokraciu si však o dve kreslá polepšila a mala by ich mať osem.
Voľby poznačila pandémia koronavírusu. Voliči hlasovali tri dni, od pondelka do stredy, za prísnych protipandemických opatrení. Ako bezpečné volebné miestnosti poslúžili školské telocvične, kostoly, múzeá, koncertné sály a prinajmenšom jeden veterný mlyn. V Amsterdame mohli cyklisti a vodiči odovzdať svoje hlasy v prejazdnom zariadení v konferenčnom centre.
Vo voľbách kandidovalo rekordných 37 strán a podľa exit pollu by sa 17 mohlo dostať do parlamentu. Ipsos však už pred hlasovaním varoval, že neistota hlasovania počas pandémie môže skresliť výsledky jeho prieskumu, keďže môže narásť rozpätie odchýlky.