VYSVETĽUJEME: Čo sa udialo prvý deň klimatického samitu? Biden oznámil nový cieľ, Čína svoj postoj nemení

Včera začal klimatický samit pod vedením nového prezidenta Spojených štátov, ktorý ešte predtým oznámil, že USA zredukujú emisie skleníkových plynov o 50 až 52 percent do roku 2030. Biden toto stretnutie považuje za šancu na to, aby sa USA opätovne pripojili ku globálnej snahe v oblasti ochrany klímy. Na samite sa stretlo 40 svetových lídrov, ktorých pozval prezident USA.

Bidenov cieľ sa podobá európskemu

Bidenov štvrtkajší sľub znížiť emisie skleníkových plynov sa blíži k tomu nášmu európskemu, totiž EÚ sa v stredu zaviazala znížiť čisté emisie do roku 2030 o 55 percent a do polovice storočia sa stať klimaticky neutrálnym.

Spojené štáty sa už v roku 2015 na základe Parížskej dohody o zmene klímy pod Obamovou administratívou sľúbili znížiť emisie o 26 až 28 percent pod úroveň roku 2005, a to do roku 2025. Biden tento cieľ navýšil a pred samitom vyhlásil, že zredukujú emisie skleníkových plynov o 50 až 52 percent do roku 2030, pričom z údajov vyplýva, že USA v súčasnosti ešte nie sú ani v polovici Obamovej cesty.

Únia sa chce stať klimaticky neutrálnou

Európska únia v predvečer klimatického samitu oznámila, že sa dohodla na predbežnej dohode o klíme, ktorej cieľom je sa stať klimaticky neutrálnou do roku 2050. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019. Dohodu však ešte musia oficiálne schváliť členské štáty a zákonodarný zbor, ale mala by to byť iba formalita.

„Náš politický záväzok stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 je teraz tiež právnym záväzkom,“ uviedla v stredu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 dohoda posilnila aj európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

• ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
• uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
• postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
• záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
• zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
• prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
• silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
• záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Čína plány nemení

Samitu sa zúčastnilo 40 svetových lídrov, medzi nimi aj Čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorého krajina je najväčším znečisťovateľom na svete. Si Ťin-pching na samite len zopakoval prísľub svojej krajiny dosiahnuť vrchol svojich emisií uhlíka pred rokom 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060, pričom tieto isté slová povedal aj vlani v septembri počas prejavu k Valnému zhromaždeniu OSN.

Juhokórejský prezident Mun Če-in vyhlásil, že jeho krajina už nebude financovať výstavbu uhoľných elektrární v iných štátoch. Ako poznamenal vo štvrtok na globálnom klimatickom samite, ktorý hostí americký prezident Joe Biden, Kórejská republika sa chce viac angažovať v medzinárodnom úsilí o potlačenie globálneho otepľovania.