Žiaľ nezaobišlo sa to bez obrúsenia ambícii na ochranu lesnej pôdy. Vo výbore ENVI, ktorý rezolúciu pripravoval s veľkou podporou prešli moje návrhy na ochranu lesnej pôdy pred holorubným hospodárením a nadmerným využívaním biomasy, s dôrazom na význam lesnej pôdy pri viazaní uhlíka. Už tradične takéto návrhy kolú oči škandinávskym krajinám a vo viacerých frakciách vznikla požiadavka na opätovné hlasovanie a odmietnutie týchto návrhov.
Nakoniec z toho vznikla dosť absurdná situácia, kedy rezolúcia síce konštatuje, aké škodlivé je holorubné hospodárenie pre lesné pôdy, no zároveň odmieta toto hospodárenie obmedziť. Čo už, tentokrát mal škandinávsky priemyselný lesník navrch. Ideme ďalej, kým tam som, bojujem. Len by mi pomohlo, keby škandinávsku demagógiu prestalo v oficiálnych stanoviskách na európskej pôde opakovane raziť aj naše ministerstvo pôdohospodárstva.
Keď ide o pôdu a lesy…
Ide o Život!