EuropskeNoviny.sk
Autorom komentáru je David Sassoli, predseda Európskeho parlamentu.
Pätnásť mesiacov po prepuknutí ničivej pandémie sa od každého očakáva, že svoje postoje prehodnotí. Neexistuje žiadny sektor, v ktorom by sa ľudia mohli domnievať, že sa vrátia k životu, aký bol predtým. COVID-19 nám veľmi jasne ukazuje, kde sú naše silné stránky a kde slabiny, v čom sa musíme zmeniť, čo môžeme zlepšiť. Táto skúška sa týka tak európskych a vnútroštátnych inštitúcií, ako aj podnikov, strán, odborových zväzov a regionálnych a miestnych samospráv. Nemôžeme sa vyhnúť konfrontácii s poučeniami, ktoré sme získali v súvislosti s ochorením COVID-19, ani uzamknúť do zásuvky skúsenosti a údaje, ktoré sme o ňom nazhromaždili. Týchto pätnásť mesiacov bolesti, utrpenia a nemohúcnosti nám dáva príležitosť zvýšiť našu efektívnosť v nespočetných oblastiach. Práve v tomto duchu začal Európsky parlament od minulého týždňa proces reflexie prístupný všetkým poslancom s cieľom nájsť spôsoby, ako zreformovať našu inštitúciu, pokiaľ ide o to, akými metódami pracovať, ako zlepšiť legislatívnu činnosť, vnútornú organizáciu, úlohu pléna a parlamentných výborov, ako aj aktivity medzinárodnej úrovni. Veľmi citlivou témou je aj vzťah medzi Parlamentom a občanmi. Stručne povedané, pred tým, ako začneme prijímať opatrenia formou nariadení a ustanovení, potrebujeme nápady. Preto do konca júla päť pracovných skupín pod vedením nových aj skúsenejších poslancov za účasti politických skupín rozvinie úvahy, ktoré príslušným orgánom budú môcť načrtnúť víziu Parlamentu budúcnosti. Ide o cvičenie účasti zdola nahor využívajúce interaktívnu platformu otvorenú všetkým príspevkom. Ukončí sa na jeseň všeobecnou diskusiou, na ktorej bude schválený dokument obsahujúci reformy, ktoré sa majú rozpracovať v druhej časti volebného obdobia.
Pandémia odhalila mnohé ťažkosti pri práci s existujúcimi pravidlami a zdôraznila potrebu flexibilnejších nástrojov. Aj naše inštitúcie musia zvážiť, ako zlepšiť vlastné fungovanie, aby tak demokratický systém mohol lepšie reagovať na výzvy súčasnosti. Ak je aj demokracia krehkým systémom, nemôže to znamenať, že máme stále len ľahostajne čakať na udalosti. V tejto veľmi náročnej dobe je povinnosťou každého, aby jej primerane prispôsobil svoje správanie. Dúfam, že národné parlamenty sa tiež zaviažu posúdiť vlastné fungovanie, pretože pandémia COVID-19 nás naučila, že Európska únia je viac ako len bruselské inštitúcie. Určité vnútroštátne a regionálne dimenzie majú zásadný vplyv na mechanizmus Spoločenstva: pomyslime iba na to, aký význam a aké centrálne postavenie mali v reakcii na pandémiu regióny a miestne samosprávy. Všetky sú však „prvkami“ európskej dimenzie. Ak si každý z nich riadne splní svoju úlohu, budeme môcť prehodnotiť naše fungovanie a urobiť ho menej byrokratickým a direktívnym. S veľkým znepokojením sledujeme silný tlak autoritárskych systémov, ktorým sa snažia získať uznanie ako efektívne systémy. Toto je aktuálna výzva, ktorej čelíme a s ktorou musíme rázne bojovať. Našu demokraciu si však chceme zachovať. Môžeme to dosiahnuť aktualizáciou našich pravidiel, obnovou našich inštitúcií a ponúknutím nových nástrojov účasti. Európsky parlament sa rozhodol, že nebude prešľapovať na mieste a bude nekompromisne konať.
