Silnejší po pandémii: EK predložila prvé ponaučenia do budúcnosti

Európska komisia predložila oznámenie o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 z uplynulých 18 mesiacov, ktoré tvoria základ zlepšených opatrení na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni. Úsilie je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a skoro zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie na všetkých úrovniach.

Desať ponaučení ukazuje, čo treba vylepšiť a čo možno v budúcnosti robiť lepšie. Nie sú vyčerpávajúce, ale sú prvým náčrtom toho, na čo sa treba zamerať teraz v prospech všetkých Európanov:

1. Rýchlejšie odhaľovanie a účinnejšie reakcie si vyžadujú spoľahlivý globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe. EÚ by mala prevziať vedúce postavenie pri vytváraní nového spoľahlivého globálneho systému dohľadu vychádzajúceho z porovnateľných údajov. Nový a vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021.
2. Jednoznačnejšie a koordinovanejšie vedecké odporúčania by uľahčili prijímanie politických rozhodnutí i komunikáciu s verejnosťou. EÚ by do konca roka 2021 mala vymenovať hlavného epidemiológa EÚ a zaviesť zodpovedajúcu správnu štruktúru.
3. Predpokladom zlepšenej pripravenosti sú nepretržité investície, kontroly a preskúmania. Európska komisia by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti.
4. Núdzové nástroje sa musia dať použiť rýchlejšie a jednoduchšie. EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v EÚ a súbor nástrojov pre krízové situácie.
5. Koordinované opatrenia v Európe by sa mali stať reflexom. Európska zdravotná únia by sa rýchlo mala stať realitou – ešte do konca roka. Mala by sa posilniť koordinácia a pracovné metódy medzi inštitúciami.
6. Potrebujeme verejno-súkromné partnerstvá a silnejšie dodávateľské reťazce, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) by mal byť pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a čo najskôr by sa mal zriadiť dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia, ktorý by umožnil prelomové inovácie v oblasti liekov. Nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu EÚ vyrábať 500 – 700 miliónov dávok vakcín ročne, pričom polovica z nich by mala byť k dispozícii počas prvých šiestich mesiacov prípadnej pandémie.
7. Ak chceme rýchlejší, rozsiahlejší a účinnejší klinický výskum, potrebujeme celoeurópsku koncepciu. Mala by sa vytvoriť rozsiahla platforma EÚ pre multicentrické klinické skúšanie.
8. Schopnosť zvládať situáciu v pandémii závisí od nepretržitých a intenzívnejších investícií do systémov zdravotníctva. Členským štátom by sa mala dostať podpora, aby mohli posilniť celkovú odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti ako súčasť ich investícií zameraných na obnovu a odolnosť.
9. Prevencia pandémií, pripravenosť a reakcie na ne sú globálnou prioritou Európy. EÚ by mala naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii, predovšetkým v rámci nástroja COVAX, i pri posilnení celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry. Na to by mala posilniť Svetovú zdravotnícku organizáciu. Mali by sa rozvinúť aj partnerstvá pripravenosti na pandémie.
10. Treba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformácii.

Ďalšie kroky

Táto správa o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom zasadnutí Európskej rady. Predloží sa Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Konkrétne výsledky Komisia predstaví v druhej polovici roka 2021.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Komplexná reakcia EÚ na pandémiu je z hľadiska rozsahu bezprecedentná a zrealizovať sa nám ju podarilo v rekordne krátkom čase. Ukazuje to, aká dôležitá je spolupráca v Európe. Spolu sme dosiahli, čo by žiaden členský štát EÚ nebol mohol spraviť sám. Takisto sme sa pritom naučili, čo fungovalo dobre, a čo môžeme robiť lepšie v prípadnej budúcej pandémii. Získané ponaučenia teraz musíme premietnuť do konkrétnych zmien.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas doplnil: „Politika v oblasti zdravia na úrovni EÚ sa ešte len začala rozvíjať, a napriek tomu reakcia EÚ na pandémiu bola viac než dostatočná a zahrnula širokú škálu bezprecedentných iniciatív, ktoré sme navrhli a predložili v rekordne krátkom čase. Konali sme rýchlo, jednotne a s veľkými ambíciami, a to okrem iného aj vďaka nebývalej solidarite inštitúcií EÚ, ktoré zabezpečili jednotný postup EÚ. Toto je jedno veľké ponaučenie, z ktorého musíme vychádzať aj naďalej, pretože nemáme dôvod na spokojnú nečinnosť. Dnes určujeme konkrétne oblasti, o ktorých už vieme, že v nich môžeme a mali by sme urobiť viac, aby sme zabezpečili účinnejšie reakcie na zdravotné riziká v budúcnosti. Vnímajme krízu ako šancu podporiť európsku integráciu v oblastiach, kde je najviac potrebná.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Nebývalú krízu v oblasti verejného zdravia treba poňať ako príležitosť vyjsť z nej posilnení. Hlavnou lekciou krízy COVID-19 je, že potrebujeme premeniť ad hoc krízové riešenia na stále štruktúry, ktoré nám umožnia byť lepšie pripravení v budúcnosti. Potrebujeme čo najskôr mať fungujúcu európsku zdravotnú úniu. Nemôžeme stratiť ani sekundu, keď budeme čeliť ohrozeniam verejného zdravia alebo ďalšej pandémii. Núdzové opatrenia sa musia stať štrukturálnymi kapacitami. Solidarita, zodpovednosť, spoločné úsilie na úrovni EÚ pri hrozbách, ktoré sa nás týkajú všetkých rovnako, nám pomôžu prekonať túto aj nasledujúce krízy.“

Súvislosti

Ako sa kríza začala rozmáhať, EÚ vypracovala celý rad reakcií v oblasti politiky zdravia, napríklad spoločné postupovanie v oblasti vakcín na základe stratégie EÚ v oblasti vakcín, ako aj iniciatívy v mnohých ďalších oblastiach politiky. Iniciatíva zelených jazdných pruhov zaistila dodávky potravín a liekov na jednotnom trhu. Vďaka spoločnej koncepcii posudzovania miery infikovanosti v rôznych regiónoch bolo možné testovanie a karanténne opatrenia vykonávať citeľne jednotnejším spôsobom. Najnovším príkladom sú digitálne COVID preukazy EÚ, na ktorých sme sa dohodli a ktoré sme zrealizovali v rekordnom čase. Umožnia nám bezpečné oživenie cestovného ruchu počnúc týmto letom. EÚ zároveň rozhodným spôsobom zasahovala v snahe riešiť hospodárske dôsledky pandémie. Vychádzala pritom zo skúseností a opatrení predchádzajúcich výziev a kríz v hospodárskom a finančnom sektore.

Napriek úspechom vidíme aj ťažkosti, ktoré sme museli prekonať, predovšetkým pri rozšírení výrobných kapacít. Chýba nám stála integrovaná koncepcia výskumu, vývoja a výroby, čo spočiatku spomalilo dostupnosť vakcín. Hoci sa týmto problémom už zaoberáme, potrebujeme dlhodobejšie riešenia na zmiernenie budúcich zdravotných ohrození alebo kríz.