EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vo štvrtok vyzval na dôkladné vyšetrenie každého protiprávneho konania, ktoré bolo odhalené v rámci projektu Pandora Papers a ku ktorému došlo v jurisdikciách EÚ.
Poslanci v nelegislatívnom uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 578 (za): 28 (proti): 79 (zdržalo sa hlasovania), navrhli najnaliehavejšie opatrenia na odstránenie legislatívnych medzier, ktoré v súčasnosti umožňujú masívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, pranie špinavých peňazí a daňové úniky. Zároveň vyzvali Európsku komisiu, aby podnikla právne kroky proti tým krajinám EÚ, ktoré riadne nedodržiavajú platné právne predpisy v tejto oblasti. Zákonodarcovia osobitne kritizovali súčasných a bývalých premiérov a ministrov členských štátov, ktorých aktivity boli odhalené v rámci Pandora Papers. Uznesenie nadväzuje na októbrovú plenárnu rozpravu Parlamentu, ktorá sa uskutočnila iba dva dni po zverejnení prvých zistení vyplývajúcich z Pandora Papers.
Výzva na dôkladné vyšetrovanie
Uznesenie vyzýva vnútroštátne orgány členských krajín, aby začali dôkladné vyšetrovanie každého protiprávneho konania odhaleného v rámci Pandora Papers, ktoré sa týka ich jurisdikcií, a aby súčasťou týchto vyšetrovaní bolo aj preverenie všetkých uvedených osôb. Poslanci požiadali Komisiu, aby preskúmala zverejnené zistenia a analyzovala, či treba navrhnúť ďalšie právne predpisy a či je odôvodnené podniknúť proti niektorým členským štátom právne kroky. Posúdiť, či si odhalenia vyžadujú osobitné vyšetrovanie, by podľa zákonodarcov mala aj Európska prokuratúra.
Poslanci ostro skritizovali súčasných a bývalých politikov z krajín EÚ – konkrétne českého premiéra Andreja Babiša, cyperského prezidenta Nicosa Anastasiadesa, holandského ministra financií Wopkeho Hoekstru, bývalého britského premiéra Tonyho Blaira a bývalého maltského ministra a eurokomisára Johna Dalliho – ktorých mená sa v Pandora Papers uvádzajú. Uznesenie špecificky spomína aj prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva a prezidenta Čiernej Hory Mila Đukanovića.
Užívatelia výhod a uplatňovanie dohodnutých pravidiel
Parlament naliehavo vyzval členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli väčšie úsilie, pokiaľ ide o zisťovanie a výmenu informácií o užívateľoch výhod, ktorí majú zo štruktúry schránkových spoločností konečný prospech. Poslanci upozornili, že viaceré členské štáty s uplatňovaním existujúcich pravidiel zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam meškajú, a vyzvali Komisiu, aby sa týmito omeškaniami zaoberala. Exekutíva EÚ by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrhy na reguláciu systémov tzv. zlatých víz a posúdiť efektivitu postupov na identifikáciu politicky exponovaných osôb a uplatňovanie zvýšenej náležitej starostlivosti.
Nové, prísnejšie pravidlá budú zbytočné bez riadneho vykonávania platných pravidiel a bez lepšej spolupráce vnútroštátnych orgánov v celej EÚ, zdôrazňujú poslanci. Uznesenie v tejto súvislosti požaduje viac zdrojov a väčšiu ochotu spolupracovať. Komisiu zároveň vyzýva, aby sama posúdila, či vnútroštátne finančné spravodajské jednotky disponujú dostatočným množstvom zdrojov.
Sfunkčnenie čiernej listiny daňových rajov EÚ
Parlament označil súčasnú čiernu listinu daňových rajov za „tupý nástroj“ neschopný identifikovať krajiny, ktoré najviac porušujú pravidlá. Uznesenie podotýka, až dve tretiny schránkových spoločností z Pandora Papers majú sídlo na Britských Panenských ostrovoch, ktoré sa však na čiernu listinu EÚ nikdy nedostali. Poslanci preto navrhli viaceré úpravy v snahe zlepšiť proces zostavovania tohto zoznamu EÚ, ako je rozšírenie škály postupov, využívanie ktorých je považované za charakteristické pre daňové raje, či zlepšenie procesu rozhodovania o tom, ktoré jurisdikcie na listinu zaradiť. Začiatkom októbra 2021 prijali poslanci k tejto problematike podrobnejšie uznesenie.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Pandora papers sú ďalším z mnohých prípadov, ktorý jasne ukazuje aké sú súčasné pravidlá v oblasti boja proti daňovým rajom neúčinné. Problémom je, že aj vieme čo by mohlo lepšie fungovať, no dosiahnuť dohodu v rámci členských štátov Európskej únie sa dlhodobo javí komplikované. Viaceré krajiny totiž zo súčasnej nerovnosti daňových systémov ťažia. Riešením je napríklad zjednotenie daňových sadzieb, stanovenie minimálnej daňovej sadzby a samozrejme aj lepšia výmena informácií medzi daňovými úradmi. Kauzy ako Pandora papers a mnohé pred nimi majú pritom negatívny dosah na spoločnosť, keďže opakovane ukazujú, že existuje skupina vyvolených, vplyvných ľudí, pre ktorých bohužiaľ neplatia žiadne zásady. Tí si prostredníctvom daňových rajov odlievajú obrovské množstvo peňazí, ktoré potom chýbajú v školstve, zdravotníctve, či v doprave. Nejde pritom len o efektívne postihovanie tých, ktorí sú na tomto poslednom zozname, ale predovšetkým o zaistenie toho, aby sa podobné situácie v budúcnosti už neopakovali.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Európska únia vrátane organizácií ako OECD, G20 a ďalšie bojujú proti daňovým rajom už od 90-tych rokov. Pandora papers opäť ukázali, že sa to stále nedarí a jedným z dôvodov je, že politici, bohatí a mocní ľudia, vrátane mnohých s nekalými úmyslami, tieto schémy využívajú a profitujú z nich. V Európskej únii potrebujeme dnes silné spoločné pravidlá v boji proti praniu špinavých peňazí a som rád, že Európska komisia pripravuje v tomto duchu legislatívny návrh, ktorý by mal pomôcť. Problémom je, že viaceré členské štáty umožňujú skrývať konečných užívateľov výhod, pričom iné členské štáty majú v niektorých prípadoch extrémne nízke daňové sadzby. Vítam preto iniciatívu 130 štátov sveta, ktoré chcú ustanoviť minimálnu daň 15 % pre korporácie. Riešenia musia byť globálne a členské krajiny EÚ by sa k nim mali bez výnimky pridať. Dane sa musia platiť priamo v krajine, v ktorej vznikajú zisky.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Pandora Papers sú po LuxLeaks, SwissLeaks a Panama Papers ďalším v rade škandálov ktoré odhaľujú nefunkčnosť daňového systému v ktorom korporácie a bohatí jednotlivci využívajú medzery v zákonoch na obchádzanie daňových povinností. Táto situácia je neprijateľná nie len preto, že ide o nespravodlivosť voči občanom, ktorá navyše zvyšuje už existujúce nerovnosti v našich krajinách a robí bohatých ešte bohatšími, ale zároveň preto, že v dôsledku daňových únikov prichádza EÚ o obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť využité napríklad na obnovu po pandémii či financovanie sociálneho rozvoja. Na obmedzenie vyhýbania sa daní z príjmov právnických osôb je nevyhnutné zaviesť medzinárodné pravidlá, ktoré zabezpečia priznávanie a zdaňovanie ziskov tam kde prebieha skutočná hospodárska činnosť. Na úrovni EÚ potrebujeme reformu kódexu správania pri zdaňovaní podnikov, sprísnenie kritérií pre daňové raje, ako aj zvýšenie transparentnosti s cieľom účinnejšie bojovať proti finančnej kriminalite a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Toto je opäť iba malý krôčik k tomu, aby sme mohli účinne bojovať proti praktikám prania špinavých peňazí a aby sme mohli zabrániť daňovým únikom. Ak chceme byť naozaj v tomto boji úspešní, musíme zvýšiť transparentnosť a musíme byť k sebe úprimnejší. Na území Európskej únie nemajú čo robiť daňové raje. To znamená, že ich musíme zrušiť a bohužiaľ rozhodovania v otázkach daňovej politiky sa prijímajú jednohlasne. Aby sme to zmenili, musíme zrušiť právo veta. Zrušenie práva veta v niektorých otázkach daňovej politiky ako je táto, vôbec neprejudikuje, že by sme mali mať rovnaké daňové sadzby.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Presnejšie definované kritériá používania verejných prostriedkov (platených z daní) považujem za najefektívnejšie riešenie. Ak sa už raz peniaze použijú nesprávne, tak je ich už ťažko hľadať po celej Zemeguli. Na Slovensku máme dlhoročnú skúsenosť s (ne)fungovaním zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ukazuje nám zatiaľ, že získať späť zneužité verejné zdroje sa dá podobne ľahko, ako „chytať vietor po poli. Ak by sme presne stanovili, aké ciele sa majú plniť za verejné peniaze, dosiahli by sme viac. Napríklad projekty zamerané na pomoc podnikateľom by nemali byť hodnotené podľa počtu subjektov, ktoré dostanú dotáciu, čo sa často stáva. Samozrejme treba naďalej odhaľovať nezákonné daňové praktiky a vymieňať si medzištátne dôležité informácie, mať silného európskeho prokurátora a Olaf, limitovať daňové raje, zabavovať nelegálne získané majetky. Treba však presúvať dôraz k presnejšej definícií kritérií a meraniu výsledkov projektov financovaných z verejných zdrojov.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Dlhodobo vyzývam a podporujem snahu, aby EÚ zaradila korupčné praktiky a skrývanie peňazí v daňových rajoch medzi dôvody na sankcionovanie predstaviteľov jednotlivých štátov. Ide o poškodzovanie verejných financií, a zároveň správanie, ktoré je z pohľadu slušných ľudí v spoločnosti absolútne neprijateľné. Som spolautorkou výzvy, ktorú podpísalo 204 poslancov Európskeho, ale aj národných parlamentov, aby sa do európskych sankčných mechanizmov doplnila aj korupcia. Takto nadobudnuté čierne peniaze sú neraz využívané na ovplyvňovanie politikov a rozširovanie ďalších korupčných praktík. Ak chceme dosiahnuť zvýšenú ochranu ľudských práv v krajinách s totalitnými režimom, odkiaľ korupcia veľmi často prichádza, ale zároveň aj znížiť a limitovať korupčne praktiky u nás doma, nemáme na výber.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Daňové úniky a pranie špinavých peňazí je nadnárodnou záležitosťou. Pri boji s nimi musíme viac spolupracovať s tretími krajinami a prijať jasné sankčné mechanizmy voči štátom a subjektom, ktoré takéto konanie umožňujú.“
