EuropskeNoviny.sk
Prelom mesiaca sa nesie v duchu najdôležitejšej medzinárodnej konferencie (COP26) tohto roku, ba dokonca aj samotného desaťročia, aspoň čo sa týka klímy, a teda našej budúcnosti. Tento rok sme zažili ničivé požiare v Grécku, na Sibíri, záplavy v Nemecku, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili výsledok volieb, zaplavené metro v Číne, ktoré má zase na svedomí stovky úmrtí. Dokonca samotné mesto Glasgow, kde sa konferencia koná, zažilo doteraz najhorúcejšie leto. Nachádzame sa v období, keď začíname pociťovať klimatické následky, pred ktorými vedci už dlhé roky varovali. Otázka za milión teda znie, dokážeme sa ešte vôbec zachrániť?
Autorom je študent gymnázia a najmladší člen redakcie Európskych Novín Marco Németh
Emisie naďalej rastú, prísľuby sú nedostatočné…. Takto sa šance udržať oteplenie na konci storočia pod dvoma, či jeden a pol stupňami, nenaplnia.V lete vyšla už šiesta hodnotiaca správa vedcov v Medzivládnom paneli OSN pre klimatickú zmenu, v ktorej upozorňujú na nastupujúce hrozby.
Je dôležité si utriediť aj čísla, ktorých je v tomto prípade veľa. Začnime číslom jeden a pol stupňa – je to hranica oteplenia, nad ktorou vedci nedokážu určiť, čo nastane, aké katastrofálne budú následky. Hovorí sa o nezvratnom poškodení prírody. Pri aktuálnom tempe otepľovania do 30 rokov prekročíme tri stupne, čo predstavuje jasnú katastrofu. Ďalšie významné číslo, ktoré sa bude na COP26 skloňovať, je rok 2100, dokedy by sa malo udržať globálne oteplenie pod úrovňou dvoch stupňov Celzia, ideálne však do 1,5 stupňa. Túto hranicu však podľa panelu OSN bez okamžitého konania dosiahneme už do dvoch desaťročí.
Ujasnime si aj názvy. Hovorí sa totiž stále o zachovaní uhlíkovej neutrality, to znamená, že do ovzdušia vypustíme a vyprodukujeme toľko isto emisií, koľko vieme prírodnými alebo technologickými procesmi spracovať. Keď hovoríme o číslach, musíme pripomenúť, že ich porovnávame s údajmi z predindustriálnej éry.
Otázkou sú aj peniaze
Rozhodujúcim faktorom sú, ako vždy, aj teraz peniaze. V rámci Parížskej klimatickej dohody sa totiž vyspelé štáty zaviazali do roku 2020 vyhradiť sto miliárd eur ročne na klimatické opatrenia a riešenia v rozvojových krajinách, ktorých sa zmeny klímy najviac týkajú, pričom na znečisťovaní majú najmenší podiel.
Systém prispievania je však chaotický, prispievajú neziskovky, štáty, korporácie, nedá sa však presne určiť, kto koľko vložil do spoločného balíčka. Riešiť sa teda určite bude aj spomínaný systém prispievania do spoločného fondu, dokonca sa očakáva aj záväzok platieb.
Kľúčová je spolupráca
Klimatická kríza sa týka nás všetkých. Dotkne sa nás na Slovensku, ľudí v Afrike, či v Ázii. Je preto dôležité nájsť spoločné riešenie a následne spolupracovať pri jednotlivých krokoch. Je preto veľmi znepokojujúce, ale zároveň očakávané, že veľmoci ako Čína, Rusko či Brazília vyšle na konferenciu delegáciu bez popredných predstaviteľov, pričom práve tieto krajiny musia prijať a reálne urobiť najväčšie zmeny.
COP26 sa teda môže začať, a my môžeme len naliehať na politikov a všetkých zúčastnených, aby za tých dvanásť dní našli spoločné a hlavne účinné riešenia. Budúcnosť ľudstva majú teraz doslova v rukách.
