EuropskeNoviny.sk
Poslanci v stredu opätovne zvolili Moniku Beňovú za kvestorku Európskeho parlamentu. Funkčné obdobie kvestorov EP je dva a pol roka.
V prvom kole voľby boli zvolení štyria z piatich kvestorov. Druhé kolo voľby bolo naplánované na popoludnie. Voľba bola tajná, poslanci hlasovali na diaľku.
Poslanci v prvom kole voľby opätovne zvolili za kvestorku Európskeho parlamentu aj Moniku Beňovú (S&D, SK). V predsedníctve Európskeho parlamentu, ktoré pozostáva z predsedníčky EP, štrnástich podpredsedov a piatich kvestorov, tak zasadnú dvaja poslanci zo Slovenska: podpredseda EP Michal Šimečka (RE, SK) a kvestorka EP Monika Beňová (S&D, SK).
Poslankyňa Beňová v tejto súvislosti uviedla: „Je pre mňa veľká česť byť opätovne zvolená. Skutočne si cením a som vďačná za dôveru kolegov. Veľmi milo ma prekvapil vysoký počet hlasov a podpora, tak z našej sociálnodemokratickej frakcie, ale aj z iných frakcií zastúpených v Európskom parlamente.„
„Doposiaľ som ako kvestorka zodpovedala za väčšinu vydaných interných rozhodnutí týkajúcich sa fungovania Európskeho parlamentu z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti. To súviselo aj so zabezpečením jeho administratívnej prevádzky v čase pandémie,“ dodala novozvolená kvestorka EP.
Rozhodnutie o rozdelení oblastí, za ktoré preberú zodpovednosť jednotliví podpredsedovia a kvestori, bude prijaté na základe diskusií predsedníčky Európskeho parlamentu s členmi Predsedníctva EP.
Výsledky hlasovania v prvom kole voľby
Odovzdané hlasy: 688
Prázdne alebo neplatné hlasovacie hárky: 12
Platné odovzdané hlasy: 676
Absolútna väčšina platných odovzdaných hlasov potrebná na zvolenie: 339
Noví kvestori Európskeho parlamentu zvolení v prvom kole voľby a ich prednostné poradie:
- Anne SANDER (EPP, FR): 622 hlasov
- Christophe HANSEN (EPP, LU): 576 hlasov
- Monika BEŇOVÁ (S&D, SK): 487 hlasov
- Fabienne KELLER (RE, FR): 479 hlasov
Nezvolení kandidáti v prvom kole voľby:
· Karol KARSKI (ECR, PL): 321 hlasov
· Marcel KOLAJA (Zelení/EFA, CZ): 277 hlasov
Pravidlá voľby podpredsedov a kvestorov EP
Kandidáti na posty podpredsedov a kvestorov Európskeho parlamentu môžu byť navrhnutí – rovnako ako pri voľbe predsedu EP – poslaneckým klubom (politickou skupinou) alebo aspoň jednou dvadsatinou všetkých zákonodarcov, teda 36 poslancami v prípade zákonodarného zboru pozostávajúceho zo 705 poslancov (článok 15 a článok 179 Rokovacieho poriadku EP).
Voľba prebieha formou jednokolového tajného hlasovania, pričom na zvolenie musia kandidáti získať absolútnu väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak v prvom kole hlasovania nebude zvolených všetkých štrnásť podpredsedov, plénum pristúpi k druhému kolu voľby za nezmenených podmienok. V prípade, že sa nepodarí obsadiť všetky miesta podpredsedov ani počas druhého kola, uskutoční sa tretie kolo, v ktorom o zvolení rozhodne najväčší počet odovzdaných hlasov (článok 17 Rokovacieho poriadku EP). Voľba kvestorov prebieha podľa rovnakého postupu (článok 18 Rokovacieho poriadku EP).
Predsedníctvo Európskeho parlamentu v skratke
Predsedníctvo je zodpovedné za bezproblémové fungovanie Európskeho parlamentu. Vypracúva napríklad predbežný návrh rozpočtu Parlamentu a rozhoduje o administratívnych, personálnych a organizačných záležitostiach EP. Právomoci Predsedníctva upravuje článok 25 Rokovacieho poriadku EP.
Podpredsedovia navyše v prípade potreby zastupujú predsedu EP – predsedajú plenárnym zasadnutiam alebo reprezentujú Parlament na rôznych slávnostiach či oficiálnych aktoch (článok 23 Rokovacieho poriadku EP).
Kvestori majú na starosti administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov (článok 28 Rokovacieho poriadku EP), a sú tiež členmi Predsedníctva EP – avšak iba s poradným hlasom.
