EuropskeNoviny.sk
Poslanci diskutovali so zástupcami Európskej komisie a Rady o plánoch na zavedenie spoločných európskych opatrení pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu.
Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis predstavil v úvode rozpravy najnovšie návrh exekutívy EÚ, ktorých cieľom je zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na nasledujúcu zimu, zmierniť dosah rastu cien energií na domácnosti a podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov. Francúzsky štátny tajomník poverený európskymi záležitosťami Clément Beaune, ktorý sa do rozpravy zapojil v mene predsedníctva v Rade (ministrov) EÚ, uviedol, že Európania momentálne nečelia bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti dodávok ropy a plynu.
Väčšina poslancov, ktorí sa zapojili do rozpravy, podporili rýchlejšie zavádzanie využívania obnoviteľných zdrojov v snahe zvýšiť nezávislosť Európy od ruských fosílnych palív. Niektorí rečníci vyzvali členské štáty EÚ na zníženie zdaňovania energií a požadovali oddelenie cien elektriny a plynu. Iní zákonodarcovia sa zamerali na dôsledky špekulácii na trhu s energiami, zdôraznili potrebu znižovania spotreby a navrhli dodatočné zdanenie energetických spoločností, ktoré profitovali na rastúcich cenách.
Videozáznam rozpravy je k dispozícii tu. Ďalší audiovizuálny materiál nájdete tu.
Súvislosti
Európska komisia v stredu predložila nový legislatívny návrh, ktorý by mal pred budúcou zimou zaistiť naplnenie podzemných zásobníkov plynu aspoň na 80% a v nasledujúcich rokoch až na 90% ich kapacity. Komisia tiež zverejnila oznámenie, v ktorom vymenúva možnosti intervencie na trhu na európskej aj vnútroštátnej úrovni a popisuje ich výhody a nevýhody.
Exekutíva EÚ tiež v nadväznosti na ruskú inváziu na Ukrajinu načrtla dňa 8. marca 2022 plán na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív, počnúc plynom, v dostatočnom predstihu pred rokom 2030. Plán s názvom „REpowerEU“ navrhuje viacero opatrení, ktoré reagujú na rastúce ceny energií v Európe a ktoré by zároveň mali zaistiť doplnenie zásob plynu na ďalšiu zimu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Ruská invázia na Ukrajinu urýchli odstrihnutie sa Európy od energetických dodávok z Ruska. To však nemožno spraviť zo dňa na deň a navyše spôsobom, ktorým by sme ohrozili fungovanie vlastného hospodárstva a životy občanov. Pri prijímaní akýchkoľvek rozhodnutí je preto nevyhnutné myslieť predovšetkým na bezprecedentne vysoké ceny energie a s tým súvisiace zvyšujúce sa riziko nárastu energetickej chudoby. Potrebujeme tak najmä efektívne opatrenia v oblasti regulácie cien, daňových zvýhodnení či ochrany domácností a podnikov z pohľadu zásobovania cenovo dostupnými a udržateľnými zdrojmi energie.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem plán „REpowerEU“, ktorý do konca roka zníži dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny a urýchli naše odpojenie sa od ruskej ropy a uhlia. Súčasné vysoké ceny sú dôsledkom kremeľských manipulácií s dodávkami plynu v mesiacoch pred inváziou. Nemôžeme sa spoliehať na dodávateľa, ktorý nás označuje za nepriateľov. Čím skôr sa odpojíme od dodávok z Ruska, tým rýchlejšie prestaneme nepriamo financovať ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, tým rýchlejšie posilníme vlastnú energetickú bezpečnosť a zlepšíme ochranu životného prostredia. Potrebujeme však spoločný európsky plán, ktorý pomôže krajinám ako Slovensko, ktoré sú vysoko závislé od fosílnych palív z Ruska.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Návrh Re-Power z dielne Európskej komisie je súborom dobrých nápadov ako rýchlejšie znižovať závislosť od ruských fosílnych palív a zároveň neznižovať ambície zelenej transformácie ekonomiky. Naplnenie kapacity zásobníkov plynu na 90 percent pred ďalšou zimou, výraznejšia výroba biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov, znižovanie využívania fosílnych palív v domácnostiach, verejných budovách a priemysle posilnením energetickej účinnosti a podporou teplovzdušných čerpadiel a solárnych panelov sú iste pre EÚ správnou cestou. Pre štáty ako Slovensko, ktoré sú od ruského plynu závislé na takmer 100 percent, nie sú ale tieto návrhy na náhradu ruského plynu dostatočné a ich uplatnenie si vyžiada obrovské investície, ako aj sociálne kompenzácie pre sociálne zraniteľné domácnosti.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Som rád, že plán Komisie odráža to, čo presadzujem už roky a to, čo je v týchto dňoch a týždňoch ešte aktuálnejšie: zníženie spotreby fosílnych palív a energetickej závislosti, v tomto kontexte predovšetkým od Putinovho Ruska. EÚ chce do roka znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny. Je to realistický cieľ. Dôležité bude podniknúť také kroky, ktoré plán prenesú na národnú úroveň a podporia odklon od fosílnych palív a prechod na zelenú energiu priamo u nás na Slovensku. Okrem zvyšovania našej energetickej bezpečnosti totižto pomáha rozvoj energetickej efektívnosti a zelených zdrojov energie vytvárať pracovné miesta u nás doma. Namiesto posielania peňazí do Ruska, podporíme ľudí na Slovensku. Čo sa konkrétnych krokov týka, potrebujeme okamžite začať s podporou zatepľovania budov. Súčasne musíme minimalizovať podporu plynových bojlerov a nahradiť ich tepelnými čerpadlami a ďalšími nefosílnymi alternatívami. Problémom je v súčasnosti aj zložitá byrokracia ako pre domácnosti, tak aj pre firmy, a to sa musí zmeniť. Nesmieme už ani sekundu váhať, musíme konať. Odklon od fosílnych palív sa aj v dôsledku vojny už konečne musí stať národnoštátnou prioritou.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Prioritu by sme mali dať na opatrenia, ktoré nám pomôžu zvýšiť cenovú dostupnosť, bezpečnosť a udržateľnosť energií súčasne. Takých opatrení je málo, ale napríklad podpora jadrovej energetiky takým je. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré zvyšujú bezpečnosť a udržateľnosť, ale znižujú cenovú dostupnosť, tak možným riešením je prioritizácia výdavkov, napr. presun zdrojov z niektorých častí fondov (fond obnovy a odolnosti) do prechodných dotácií spotrebiteľom a do vývoja alternatívnych zdrojov. Tiež sa musíme zlepšiť aj v dodržiavaní základných princípov v týchto oblastiach. Zvýšiť efektívnosť (odbúravať jednu tonu CO2 najlacnejším možným spôsobom), zvýšiť transparentnosť (hovoriť pravdu o tom, že Green deal nie je zadarmo), prioritizovať verejné výdavky, diverzifikovať externých dodávateľov, novú stratégiu Komisie kontrolovať cez merateľné ukazovatele minimálne dvakrát ročne.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Dlhodobo volám po opatreniach na zníženie našej závislosti, predovšetkým od autoritárskych režimov, akými sú Rusko a Čína. Platí to aj v oblasti energetiky, k čomu opatrenia RePowerEU v spolupráci s členskými krajinami a ich krokmi v rámci národným plánov obnovy smerujú. Či už noví dodávatelia a postupne aj prechod na vlastné, obnoviteľné zdroje energie môžu byť spojené s ďalším zvyšovaním jej cien. Preto bude veľmi dôležité, aby sme dokázali pomôcť zabrániť energetickej chudobe obyvateľov, ale aj podporiť najmä malých a stredných podnikateľov i firmy, ktorí sa stále spamätávajú z ekonomických dôsledkov pandémie. Avizovaná regulácia cien, štátna pomoc a možno aj daňové opatrenia budú v tomto prípade nevyhnutné.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Ambiciózny projekt normotvorby cien elektrických energií predovšetkým z plynu a neskôr z obnoviteľných zdrojov – voda, slnko, vzduch má podľa môjho názoru dva základne nedostatky. Po prvé: je bezpodmienečne nutná definícia pojmu energetická chudoba, po druhé: je bezpodmienečne nutná definícia pojmu zraniteľný odberateľ. Pod pojmom zraniteľný odberateľ myslíme predovšetkým na fyzické osoby, na domácnosti, teda jednoducho na väčšinu občanov Európskej únie. Európska komisia vrátane nás občanov nikdy nebude mať problém s energetickou chudobou seba samých a nikdy sa nestane zraniteľným odberateľom. Naše príjmy vrátane mňa totiž nedovoľujú, aby sme sa zraniteľnými odberateľmi stali. To však neznamená, že primárne sa nemáme zaoberať tými občanmi, ktorých sa to bezprostredne týka. Až po zadefinovaní pojmov zraniteľný odberateľ a energetická chudoba je možné hovoriť o možných opatreniach v súvislosti s normotvorbou cien elektrickej energie v súvislosti s diverzifikáciou zdrojov a ich dopadom na život občanov v rámci celej Európskej únie. Opačný postup totiž nie je možný. Jednoducho si musíme stanoviť aké sú minimálne potrebné náklady na život občana potrebných na jeho dôstojné prežitie, vrátane minimálnej mzdy a minimálneho dôchodku a až potom môžeme rozoberať opatrenia v súvislosti s energetickou krízou. Predovšetkým skokové opatrenia spočívajúce jednoduchým a nedomysleným okamžitým odstrihnutím sa od zdrojov z východu je z ekonomického pohľadu neakceptovateľné.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Energetická kríza a problémy, ktoré prináša v oblasti energetiky ruská invázia na Ukrajine, ovplyvňujú aj rokovaciu pozíciu EÚ. Potrebujeme mať jasno, ktoré opatrenia nám pomôžu zabrániť neúmernému rastu cien energií a zároveň dokážu zabezpečiť energetické potreby EÚ aj na ďalšie roky. Odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív je nevyhnutnosť pre našu európsku budúcnosť a zároveň naša morálna povinnosť voči Ukrajine.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Ruská invázia na Ukrajine ešte viac podčiarkla nevyhnutnosť promptného zbavenia sa závislosti od fosílnych palív, na ktorú už roky upozorňujeme. Teraz by malo byť našou absolútnou prioritou naštartovať podporné schémy pre rapídny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Popritom sa musíme zamerať na zvýšenie energetickej bezpečnosti pomocou znižovania spotreby energie, mimo iného aj cez opravu budov, s čím už teraz ráta Plán obnovy, a reformu systému získavania tepla. To bude vyžadovať sústredené úsilie na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a odstránenie technologických ale aj administratívnych prekážok na ich masové a udržateľné využívanie. Ceny energie, ktoré v dôsledku krízy na Ukrajine rastú, budú nakoniec dôležitým motívom na prechod na obnoviteľné a lokálne zdroje energie, nezávislé od krokov autoritatívnych režimov s monopolom na fosílne palivá. Len pre doplnenie: cena výroby energie z vetra stúpla od vypuknutia vojny na Ukrajine o 0,0%.“
