Hospodárske a sociálne dôsledky ruskej agresie na Ukrajine pociťujú obyvatelia členských štátov Európskej únie už dnes výrazným spôsobom. Zvyšujúce sa ceny komodít sa naďalej odzrkadľujú predovšetkým v pokračujúcom neúmernom náraste cien potravín, ale aj služieb.
Opatrenia zamerané na pomoc so zdražovaním sú momentálne prijímané individuálne, zo strany vlád jednotlivých krajín. „Súčasná slovenská vládna garnitúra pritom už niekoľko týždňov nie je schopná sa na ničom dohodnúť, občanov drží ako rukojemníkov svojich hádok a zvysoka na ich problémy a kritickú situáciu kašle,“ zdôraznila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
Tento stav prispieva aj k ďalšiemu zvyšovaniu sociálno-ekonomických nerovností. „Slovenskí dôchodcovia, či mladé rodiny s deťmi sú už dnes často nútení sa zaoberať tým, či budú mať dostatok peňazí na zaistenie svojich základných životných potrieb. Neúmerne sa tiež zvyšuje riziko nárastu energetickej chudoby,“ priblížila europoslankyňa.
Riešenia prijímané na európskej úrovni preto musia byť zamerané na pomoc týmto ohrozeným skupinám obyvateľstva. „Existujú rôzne možnosti, jednou z nich môže byť aj rozšírenie pôsobnosti mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý mal krajinám pomáhať pri vyrovnávaní sa s následkami pandémie,“ uzavrela Monika Beňová. Plénum Európskeho parlamentu sa bude venovať sociálnym a hospodárskym dôsledkom ruskej agresie a posilneniu schopnosti EÚ konať na tohto týždňovom zasadnutí.