EuropskeNoviny.sk
Uplynulé dve správy predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie boli ovplyvnené predovšetkým pandémiou vírusu COVID-19 a opatreniami zameranými na vyrovnávanie sa s jej následkami. Tá dnešná sa týkala aj opatrení na podporu Ukrajiny, rastúcich cien energie a súvisiaceho znižovania európskej závislosti na ruských fosílnych palivách.
Správa o stave Únie sumarizuje činnosti Komisie za uplynulých dvanásť mesiacov a zároveň by mala načrtávať realistickú víziu kam by sa jej práca mala v nasledujúcom roku uberať. „Európska únia, bohužiaľ, prechádza z krízy do krízy. Ešte sa poriadne neskončila kríza pandemická a vďaka vojne na Ukrajine a prijatým sankciám tu máme krízu energetickú. Komisia pritom v boji proti nej zatiaľ veľa nespravila,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
Embargo na dovoz ruského uhlia a ropy a následné protiopatrenia zo strany Ruska, napríklad vo forme znižovania dodávok zemného plynu, vyhnali ceny surovín do extrémnych výšok. „Úvahy o mechanizme ich zastropovania sú veľmi krátkozraké. Vôbec totiž nie je jasné čo budeme robiť keď tie energie jednoducho prestanú byť k dispozícii, a to sa nám pravdepodobne už čoskoro môže stať,“ pripomenula europoslankyňa.
Už od jari počúvame, že so situáciou treba niečo a musíme sa dobre pripraviť na zimu. „Navrhované opatrenia Komisie však prichádzajú neskoro a viaceré budú neúčinné. Stále sa pridržiavame len zelenej transformácie, ktorá je však v dnešnej situácii skôr na príťaž. To akým spôsobom kompenzovať nedostatok energií a ich vysoké ceny pre domácnosti a podniky však dodnes nevieme,“ uzavrela Monika Beňová.
