EuropskeNoviny.sk
Európska komisia prijala balík opatrení na rozšírenie v roku 2022, v ktorom podrobne zhodnotila súčasný stav a pokrok, ktorý krajiny západného Balkánu a Turecko dosiahli na svojej ceste do Európskej únie, pričom sa zamerala najmä na vykonávanie základných reforiem, ako aj na jasné usmernenia týkajúce sa budúcich reformných priorít.
Komisia odporúča, aby Rada udelila Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa v krajine podnikne viacero krokov na posilnenie demokracie, funkčnosti štátnych inštitúcií, právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, zaručí sa sloboda médií a riadenie migrácie. Komisia bude naďalej podporovať reformné úsilie a urýchľovať integráciu západného Balkánu ako celku.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, podpredseda Európskej komisie Josep Borrell povedal: „Dnes odporúčame Rade udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny. Do procesu vnášame pozitívnu dynamiku a dúfame, že región túto šancu využije a nadviaže na ňu uskutočnením kľúčových reforiem. Nehodnotíme len výkonnosť partnerov, ale aj budúcich členských štátov. Hodnotenia, ktoré teraz robíme, sa týkajú aj toho, akú Úniu chceme v budúcnosti. A je jasné, že veríme v európsku budúcnosť našich partnerov. Brutálna invázia Ruska na Ukrajinu výrazne zvýrazňuje význam rozširovania EÚ, ktoré nadobúda nový geopolitický význam. Je to dlhodobá investícia do mieru, prosperity a stability nášho kontinentu.“
Pri predstavovaní tohtoročného balíka, ktorý pozostáva z oznámenia o politike rozširovania EÚ a výročných správ, komisár pre susedstvo a rozširovanie Olivér Várhelyi povedal: „Politika rozširovania Európskej únie je geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a sociálno-ekonomického rastu nášho európskeho kontinentu. Naše správy ponúkajú vecné a spravodlivé posúdenie a jasné usmernenie práve preto, aby naši partneri mohli určiť, kde je potrebné urýchliť reformy, aby sa posunuli vpred. Neexistuje žiadna alternatíva a je v našom spoločnom záujme urýchliť integračný proces, počnúc západným Balkánom, do ktorého už mnoho rokov investujeme s cieľom priblížiť ho k EÚ. Odporúčanie udeliť kandidátsky štatút je pre občanov Bosny a Hercegoviny historickým momentom. Vyzývam vedúcich predstaviteľov krajiny, aby túto historickú príležitosť čo najlepšie využili a urýchlene pristúpili ku krokom uvedeným v našom odporúčaní. Tým sa obnoví práca na reformách a na plnení 14 kľúčových priorít stanovených v stanovisku Komisie, ktoré sú naďalej kľúčové pre začatie prístupových rokovaní.“
Západný Balkán
V prípade Čiernej Hory zostáva prioritou pre ďalší celkový pokrok v rokovaniach splnenie predbežných kritérií právneho štátu stanovených v kapitolách 23 a 24. Na dosiahnutie tohto míľnika musí Čierna Hora zintenzívniť svoje úsilie o riešenie otvorených otázok vrátane kritických oblastí slobody prejavu a slobody médií a boja proti korupcii a organizovanému zločinu a dôveryhodnosti súdnictva. To si vyžaduje politickú stabilitu a konštruktívnu angažovanosť všetkých zainteresovaných strán, ktorá povedie k vytvoreniu stabilnej vlády a k širokému politickému konsenzu v parlamente o kľúčových reformách.
Srbsko by malo prioritne vytvoriť vládu, ktorá sa pevne zaviaže k strategickému smerovaniu a reformám EÚ. Na pokračovanie a prehĺbenie reforiem a riešenie nedostatkov, najmä v kľúčových oblastiach súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, slobody médií, slobody zhromažďovania a vnútroštátneho riešenia vojnových zločinov, je potrebná ďalšia práca a politické odhodlanie. Srbsko musí tiež prioritne zlepšiť svoje zosúladenie so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ktoré výrazne pokleslo. Musí tiež dôrazne bojovať proti všetkým formám dezinformácií.
Albánsko a Severné Macedónsko po prvých medzivládnych konferenciách o prístupových rokovaniach 19. júla 2022 otvorili novú etapu svojich vzťahov s EÚ. Albánsko a Severné Macedónsko musia ďalej zintenzívniť úsilie v kľúčových oblastiach právneho štátu, boja proti korupcii a boja proti organizovanému zločinu. Albánsko sa tiež musí zaoberať otázkami vlastníckych práv, menšinovými otázkami a slobodou prejavu.
Európska rada v júni 2022 vyjadrila pripravenosť udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny a vyzvala Komisiu, aby podala správu o vykonávaní 14 kľúčových priorít, pričom osobitnú pozornosť by mala venovať tým, ktoré predstavujú podstatný súbor reforiem. Napriek politickým nepokojom a všeobecným voľbám, ktoré sa konali 2. októbra, sa vedúci predstavitelia politických strán zastúpených v Parlamentnom zhromaždení Bosny a Hercegoviny v júni 2022 zaviazali dodržiavať zásady na zabezpečenie funkčnej Bosny a Hercegoviny, ktorá napreduje na európskej ceste. Splnenie 14 kľúčových priorít zo stanoviska Komisie k žiadosti krajiny o členstvo v EÚ umožní odporučiť začatie prístupových rokovaní s EÚ.
Kosovo musí zintenzívniť svoje úsilie o posilnenie demokracie, verejnej správy, právneho štátu a boja proti korupcii. Komisia trvá na svojom hodnotení z júla 2018, podľa ktorého Kosovo splnilo všetky kritériá liberalizácie vízového režimu a návrh, ktorý ešte stále nie je v Rade, by sa mal riešiť ako naliehavá záležitosť.
Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov, Srbsko aj Kosovo sa naďalej zapájajú do dialógu, EÚ však očakáva, že obe strany sa v nadchádzajúcom období konštruktívnejšie zapoja do rokovaní o právne záväznej dohode o normalizácii a prejavia flexibilitu v záujme dosiahnutia rýchleho a konkrétneho pokroku.
Turecko
V oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv musí Turecko prioritne zvrátiť negatívny trend a riešiť oslabenie účinných kontrol a rovnováh v politickom systéme. Dialóg o právnom štáte a základných právach zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Základné skutočnosti, ktoré viedli k hodnoteniu, že prístupové rokovania Turecka sa v skutočnosti zastavili, stále platia.
Európska rada opakovane potvrdila svoj strategický záujem na stabilnom a bezpečnom prostredí vo východnom Stredomorí a na rozvoji spolupráce a vzájomne prospešných vzťahov s Tureckom. Situácia vo východnom Stredozemí sa však opäť stala napätejšou. Turecko musí rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ.
Pokračujúca politika Turecka, ktorá sa nezhoduje s reštriktívnymi opatreniami voči Rusku, je znepokojujúca vzhľadom na voľný pohyb výrobkov vrátane tovaru dvojakého použitia v rámci colnej únie EÚ – Turecko. Turecko tiež musí prijať rozhodné kroky na zlepšenie zosúladenia so SZBP EÚ vrátane reštriktívnych opatrení EÚ a vyhnúť sa krokom, ktoré sú v rozpore s jeho deklarovaným cieľom vstúpiť do EÚ.
Turecko zostáva kľúčovým partnerom Európskej únie v základných oblastiach spoločného záujmu, ako je migrácia, boj proti terorizmu, hospodárstvo, obchod, energetika, potravinová bezpečnosť a doprava. Pokračovali dialógy na vysokej úrovni a intenzívnejšia angažovanosť v týchto oblastiach. Turecko uľahčilo dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou a zohralo kľúčovú úlohu pri dohode o vývoze obilia, hoci sa rozhodlo aj pre posilnenie obchodných a finančných vzťahov s Ruskom.
Ďalšie kroky
Teraz je na Rade, aby zvážila dnešné odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o ďalších krokoch.
