EuropskeNoviny.sk
Rada Európskej únie (EÚ) v utorok dosiahla dohodu o návrhu na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov. Jej hlavné ciele sú, aby všetky nové budovy boli do roku 2030 budovami s nulovými emisiami a aby sa existujúce budovy transformovali na budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Rada o tom informovala na svojej webstránke.
Všetky nové budovy vo vlastníctve verejných subjektov budú od roku 2028 budovami s nulovými emisiami a od roku 2030 budú všetky nové budovy budovami s nulovými emisiami, dohodli sa členské štáty. Čo sa týka existujúcich budov, Rada sa dohodla na zavedení minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré by zodpovedali maximálnej spotrebe primárnej energie, ktorú môžu budovy dosiahnuť ročne na meter štvorcový.
V prípade existujúcich nebytových budov dohodli na stanovení maximálnych prahových hodnôt energetickej hospodárnosti založených na spotrebe primárnej energie, pričom prvá by bola hranica pod úrovňou spotreby primárnej energie 15 % nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou v členskom štáte a druhá prahová hodnota by bola pod 25 %. Členské štáty sa dohodli, že zabezpečia, aby všetky nebytové budovy boli pod prahovou hodnotou 15 % do roku 2030 a pod prahovou hodnotou 25 % do roku 2034.
Pre existujúce bytové budovy členské štáty stanovia minimálne normy energetickej hospodárnosti na základe národnej trajektórie v súlade s postupnou obnovou svojho fondu budov na fond budov s nulovými emisiami do roku 2050, ako sa uvádza v ich národných plánoch obnovy budov. Národná trajektória by zodpovedala zníženiu priemernej spotreby primárnej energie v celom fonde bytových budov v období od roku 2025 do roku 2050 s dvoma kontrolnými bodmi s cieľom zhodnotiť pokrok členských štátov.
Rada sa dohodla na doplnení nových kategórií k energetickým certifikátom, a to A0 pre budovy s nulovými emisiami a A+ pre budovy, ktoré okrem toho, že sú budovami s nulovými emisiami, prispievajú do energetickej siete energiou získanou na mieste z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty sa tiež dohodli na stanovení požiadaviek, aby všetky nové budovy boli projektované pre optimalizáciu potenciálu výroby slnečnej energie, na požiadavkách na sprístupnenie infraštruktúry udržateľnej mobility a zároveň zaviedli dobrovoľné pasporty obnovy budov. Okrem toho sa dohodli, že vydajú národné plány obnovy budov, ktoré budú zahŕňať plán s národnými cieľmi na roky 2030, 2040 a 2050, pokiaľ ide o ročnú mieru obnovy budov, primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a zníženie jeho prevádzkových emisií skleníkových plynov.
Vďaka dohode Rada môže začať rokovania s Európskym parlamentom. Po dosiahnutí dohody medzi nimi formálne prijmú konečné znenie smernice.
