Najväčšia reforma eurofondov v histórii Slovenska sa stala realitou, hlási Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenska. Je schválený Program Slovensko, z ktorého budeme môcť využiť takmer 13 miliárd eur a nastavili aj jasný a transparentný systém s minimom byrokracie. Výsledkom práce Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pod vedením Veroniky Remišovej je tiež výrazné zlepšenie čerpania eurofondov z regionálnych programov IROP a Interreg.
„Rok 2022 bol pre naše ministerstvo v mnohom prelomový, pretože zásadné reformy, ktoré sme odštartovali pred dvoma rokmi, prinášajú svoje prvé veľké výsledky. Za najväčší úspech môžeme bez váhania označiť schválenie nového programového obdobia zo strany Európskej komisie. Nový a jednotný Program Slovensko, z ktorého budeme môcť investovať v nasledujúcich rokoch takmer 13 miliárd eur, znamená zároveň najväčšiu reformu eurofondov. Nové programové obdobie sme – aj poučení zlým nastavením, ktoré sme zdedili po bývalých vládach – spravili oveľa jednoduchšie, transparentnejšie a bez zbytočnej byrokracie. Šesť doterajších operačných programov sme nahradili jediným Programom Slovensko, s jednotnou metodikou aj pravidlami, počet rôznych administratívnych orgánov sme okresali o dve tretiny a kontrolu verejného obstarávania, ktoré bývalo veľakrát najproblematickejšou časťou realizácie projektov, bude po novom vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie,“ priblížila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Doterajších 6 programov malo spolu 1 312 strán, Program Slovensko má len 348 strán.
„Obrovským úspechom je, že Slovensko patrí v rámci EÚ medzi prvých šesť krajín, ktoré majú schválené celé programovanie na nové obdobie. Sú za tým dva roky nesmierne tvrdej práce a náročných rokovaní so stovkami partnerov aj s Bruselom. Naše národné priority sme si dokázali obhájiť,“ zdôraznila Remišová. Program Slovensko predstavila ministerka investícií v novembri na konferencii Tvoríme lepšie Slovensko v Prešove aj za účasti komisárov Európskej komisie Elisy Ferreiry a Nicolasa Schmita a viacerých členov slovenskej vlády.
Kľúčové oblasti podpory z balíka 12,59 mld. eur v Programe Slovensko:
• Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko: 1,9 mld. eur
• Zelenšie Slovensko: 4,2 mld. eur
• Prepojenejšie Slovensko: 2 mld. eur
• Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko: 3,3 mld. eur
• Európa bližšie k občanom: 400 mil. eur
Špecifickým cieľom je Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý predstavuje sumu 441 mil. eur. Zvyšné zdroje vo výške 410 mil. eur sú určené na technickú pomoc.
Schváleniu Programu Slovensko predchádzalo schválenie Partnerskej dohody – strategického investičného plánu pre nové eurofondy a nového zákona o príspevkoch z fondov EÚ v parlamente v marci 2022. Zákon, ktorý predložila Veronika Remišová, priniesol zásadné odbúranie byrokracie a tiež významnú zmenu v procese verejného obstarávania – po novom robí kontrolu verejného obstarávania výlučne Úrad pre verejné obstarávanie. „Pred prijatím tohto dôležitého zákona robilo kontrolu verejného obstarávania takmer 30 rôznych orgánov a každý sa riadil inými pravidlami. Chaos a zbytočné chyby, ktoré preto vznikali, stáli Slovensko od roku 2007 takmer 700 miliónov eur na korekciách. Namiesto nemocníc, škôl alebo ciest, ktoré za ne mohli vzniknúť, sme tieto peniaze museli vracať Bruselu. Takémuto šafáreniu sme aj vďaka novému zákonu dali jasnú stopku,“ zdôraznila vicepremiérka.
V novom programovom období pomôžu žiadateľom o príspevky z eurofondov aj z dotácií nové Regionálne centrá, ktoré MIRRI SR otvorilo v siedmich krajských mestách. Žiadatelia v nich nájdu pomoc a všetky potrebné informácie pod jednou strechou priamo vo svojom regióne a nemusia obiehať ministerstvá a úrady sídliace v Bratislave.
Vďaka profesionálnemu riadeniu sa nám tiež podarilo spraviť zmeny v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP), ktorý riadi MIRRI SR, a plán čerpania na rok 2022 sme splnili už začiatkom leta. „Znamená to, že už tretí rok po sebe z programu IROP neprepadlo ani jediné euro. Za bývalých vlád prišlo Slovensko iba v tomto jednom programe o takmer 40 miliónov eur, ktoré sme museli vracať naspäť do Bruselu. Tento program sme prevzali v roku 2020 vo veľmi zlom stave, ale vďaka tomu, že sme okamžite zaviedli zásadné zmeny a opatrenia, vrátane krízového riadenia, je dnes efektívnym a účinným nástrojom na pomoc ľuďom v regiónoch,“ zdôraznila ministerka. V dobiehajúcom programovom období sme z programu IROP napríklad za 110 miliónov eur obnovili 589 základných škôl po celom Slovensku a podporili tak 204 000 žiackych miest, v materských školách sme pomohli vytvoriť takmer 10 000 nových miest pre deti, 60 miliónov eur išlo na podporu verejnej zelene v mestách a zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny a pod.
Významný nárast čerpania v roku 2022 sme dosiahli aj v programoch cezhraničnej spolupráce, ktoré tiež riadi MIRRI SR. V programe Interreg V-A Slovensko – Česko sa čerpanie zlepšilo z 12,5 % (marec 2020) na 70,3 % a v programe Interreg V-A Slovensko – Rakúsko z 10,2 % až na 64,8 %. „Boli to programy, ktoré sme v marci 2020 zdedili v katastrofálnom stave a dnes sú v čerpaní premiantmi. Dobré vzťahy so susedmi sú najmä v časoch kríz, ktorým čelíme, kľúčovým predpokladom pre udržanie prosperity a mieru v Európe. Práve podpore dobrých susedských vzťahov sú venované eurofondové programy cezhraničnej spolupráce Interreg,“ povedala ministerka Remišová. Koncom roka Európska komisia zároveň schválila všetky programy cezhraničnej spolupráce na nové programové obdobie, a to s Českom, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou. Na roky 2021 – 2027 je na ne vyčlenených súhrnne 573 miliónov eur.
„V novom programovom období celkovo opúšťame doterajšie nastavenie Interregov, z ktorých sa často stavali zbytočné rozhľadne alebo sa betónovali námestíčka. Naším cieľom je priniesť do pohraničných regiónov európsku kvalitu života a podporiť užitočné projekty pre ľudí, ktoré prinesú komplexné riešenia a služby. Zameriame sa najmä na ochranu prírody, cyklocesty, lepšie sociálne služby a vzdelanie. Novinkou Interregov je Fond malých projektov, ktorého úlohou bude najmä propagácia menších akcií organizovaných na oboch stranách hraníc,“ zdôraznila vicepremiérka.
Slovensko v uplynulom roku úspešne pokračovalo aj vo využívaní podpory z eurofondov na boj s pandémiou COVID-19 a na zmiernenie jej dopadov na ekonomiku pre najviac postihnuté oblasti – zdravotníctvo, vzdelávanie, zamestnanosť a podporu malých a stredných podnikov. „Tu máme vyčerpaných už 990 miliónov z celkovej sumy 1,1 miliardy,“ priblížila ministerka investícií.
Taktiež pokračujeme vo využívaní dodatočného balíčka podpory REACT-EU. Z celkovej sumy 722 miliónov eur je zazmluvnených už 646 miliónov eur – financie smerovali o.i . na rozvoj stredného odborného školstva či rozširovanie kapacít škôl v regiónoch.
Obrovské výzvy, nielen pre Slovensko, priniesla začiatkom roka vojna na Ukrajine, ktorá odštartovala energetickú krízu a prudký nárast cien všetkých komodít. V októbri sa nám v Bruseli podarilo presadiť návrh, aby sa eurofondy mohli použiť aj na pomoc ľuďom a firmám v čase energetickej krízy. „Bol to výsledok piatich mesiacov tvrdých rokovaní s Bruselom a bolo úspechom celej vlády, že sa podarilo presadiť, aby sa na zvládanie ťažkej situácie a celoeurópskej energetickej krízy mohli použiť aj prostriedky z eurofondov,“ vysvetlila Remišová.
„Napriek extrémne náročným časom sa nám úspešne podarilo pripraviť a odštartovať nové programové obdobie a výrazne zlepšiť čerpanie eurofondov v rámci dobiehajúceho obdobia. Tu je veľmi dôležité, aby čerpanie zlepšili všetky rezorty, ktoré riadia jednotlivé eurofondové programy – či už ide o programy pod ministerstvom životného prostredia, vnútra, dopravy, práce alebo pôdohospodárstva,“ zdôraznila ministerka. „Všetci máme spoločný cieľ – aby boli eurofondy bez korupcie a zbytočnej byrokracie, aby neslúžili oligarchom a špekulantom, ale pomáhali ľuďom. Spolu tvoríme lepšie Slovensko,“ uzavrela vicepremiérka Remišová.