EuropskeNoviny.sk
Krajiny Európskej únie by mali preukázať väčšiu súdržnosť v reakcii na migračnú krízu a viesť dialóg s krajinami pôvodu migrantov. Uviedla to predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas utorňajšieho stretnutia s novinármi z tlačových agentúr združených v projekte Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.
Metsolová pripomenula, že 3. októbra uplynie desať rokov od tragédie na ostrove Lampedusa, keď sa utopilo vyše 700 migrantov a Stredozemné more dostalo prezývku „najväčší cintorín na svete“. Šéfka europarlamentu vyjadrila nádej, že členské krajiny EÚ sa ešte v tomto roku dohodnú na všetkých aspektoch nového paktu pre azyl a migráciu. „Vždy som kritizovala spôsob, akým interne pristupujeme k migrácii, odlišne od toho, ako sa pozeráme na vonkajšie aspekty migrácie. Sú do toho zapojení rôzni eurokomisári, s úplne odlišnou politikou. Dokonca aj v národných vládach sú niekedy zapojení rôzni ministri z rôznych strán. Nie sme súdržní. Preto by som chcela požiadať o konzistentnosť v spôsobe, akým jednáme so susednými krajinami,“ povedala Metsolová pred novinármi. Zdôraznila, že Malta, jej rodná krajina, už dlho žiada, aby sa s vedením krajín v južnom susedstve Európy uskutočnili riadne diskusie o migrácii, najmú s krajinami pôvodu migrantov, aby bolo čo najmenej prípadov, že nasadajú na loď do Európy.
Európa aj tento rok čelí prílevu nelegálnych migrantov, pričom veľké množstvo z nich prichádza na často preťažených člnoch a loďkách zo severnej Afriky. Najmä počet príchodov do Talianska sa zvýšil, tento rok je zatiaľ zaregistrovaných vyše 133.000 migrantov v porovnaní s takmer 70.000 za rovnaké obdobie v roku 2022. Metsolová podporila myšlienku „globálneho“ riešenia migrácie a vyslovila sa za to, aby sa žiadosti o azyl mohli spracovávať mimo územia EÚ. Nie je podľa nej férové ak malé ostrovy a niektoré členské krajiny s pobrežnou strážou nestíhajúcou čeliť veľkému počtu migrantov majú pocit, že musia vlastnými silami riešiť túto situáciu. Aj preto musia členské krajiny riešiť migráciu v celku, neoddeľovať jej externú dimenziu od tej internej.
Šéfka europarlamentu v tejto súvislosti vníma aj snahy niektorých krajín z posledných dní opätovne zavádzať dočasné kontroly na vnútorných hraniciach EÚ. „Inštinkt uzatvárať hranice je spôsobený tým, že ochrana vonkajších hraníc nefunguje dobre. Inými slovami, ak sa nám podarí zabezpečiť riadne kontroly a riadne procesy na vonkajšej hranici Únie, nebolo by potrebné zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach,“ odkázala. A dodala, že netreba zabúdať na to, aké veľké ekonomické dopady majú dočasné kontroly na vnútorných hraniciach keď dochádza k napríklad k prerušeniu či meškaniu v dodávateľských reťazcoch.
Témou migrácie sa budú vo štvrtok v Bruseli zaoberať ministri vnútra EÚ – po tom, ako EP minulý týždeň dočasne prerušil rokovania o reforme azylovej politiky z dôvodu, že členské štáty ešte nesformulovali svoj postoj ku krízovým nariadeniam v oblasti migrácie.
(TASR)
