EuropskeNoviny.sk
„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.
Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.
To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“
Miriam Lexmann, europoslankyňa /KDH, EPP/.
Arménsko: Hranice z Karabachu prekročilo už vyše 100.000 utečencov
Počet utečencov, ktorí prešli cez hranice Arménska z azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach, prekročil 100.000, oznámila v sobotu arménska vláda. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Úrad arménskeho premiéra Nikola Pašinjana spresnil, že počet utečencov stúpol na dovedna 100.417. Podľa oficiálnych, no neoveriteľných informácií v Karabachu do eskalácie žilo 120.000 etnických Arménov.
Azerbajdžan, kde vládne autoritársky režim, prevzal minulý týždeň úplnú kontrolu Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia.
Medzinárodne neuznaná Republika Arcach, ktorá bola arménskymi separatistami vyhlásená v Náhornom Karabachu, v dôsledku poslednej ofenzívy azerbajdžanskej armády kapitulovala a vo štvrtok jej vedenie deklarovalo, že tento útvar od 1. januára 2024 zaniká.
Azerbajdžanská vláda a Rusko – ktoré sa považuje za ochrancu Arménska – síce deklarovali, že tzv. reintegrácia Karabachu pod správu Baku nie je dôvodom na to, aby miestni obyvatelia hromadne opúšťali svoje domovy, ale karabašskí Arméni sa obávajú prenasledovania a násilností z azerbajdžanskej strany. Bezvýznamný v tomto smere nie je ani fakt, že Arméni sú pravoslávni kresťania, zatiaľ čo Azerbajdžan je prevažne moslimský.
(redakcia/TASR).
