EuropskeNoviny.sk
Európska centrálna banka (ECB) na svojom zasadaní tento týždeň pravdepodobne ponechá úrokové sadzby nezmenené, už tretíkrát po sebe po ich historicky najstrmšom zvýšení na skrotenie nekontrolovateľného rastu cien. Predpovedá to väčšina ekonómov. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Predstavitelia ECB opakovane uviedli, že sa nebudú ponáhľať so znižovaním nákladov na pôžičky napriek pokroku pri spomaľovaní inflácie. Základná depozitná sadzba ECB je aktuálne na úrovni 4 %. Prezidentka banky Christine Lagardová minulý týždeň uviedla, že úrokové sadzby pravdepodobne dosiahli svoj vrchol, ale je príliš skoro deklarovať víťazstvo v boji s infláciou. Poukázala pritom na ekonomickú neistotu a možný vplyv rastúcich miezd na cenové tlaky. No na rozdiel od trhu, ktorý stavil na prvé zníženie úrokových sadzieb ECB už v apríli, Lagardová podobne ako ďalší predstavitelia banky predpovedajú, že náklady na pôžičky nezačnú klesať skôr ako v lete. A to len ak nové ekonomické údaje podporia takýto krok.
ECB sa neponáhľa so zmenou kurzu a tento týždeň o tom možno ani nebude diskutovať, napísali ekonómovia Deutsche Bank v poznámke pre klientov. „Očakávame, že štvrtková (25. 1.) tlačová konferencia ECB opäť upozorní na výnimočne malú pravdepodobnosť zníženia sadzieb pred letom,“ súhlasia analytici Unicredit.
Inflácia v eurozóne niekoľko mesiacov stabilne klesala, ale v decembri sa opäť zvýšila na 2,9 %. Jej zrýchlenie sa očakávalo, najmä pre vlaňajší porovnávací základ, keďže vlády v predchádzajúcom roku poskytli výnimočnú pomoc domácnostiam s vysokými cenami energií. ECB pozorne sleduje niekoľko rizikových faktorov, ktoré by mohli infláciu opäť zvýšiť, vrátane vyjednávania o mzdách na kompenzáciu vyšších životných nákladov.
Predstavitelia banky upozorňujú, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým získajú jasnejší obraz o mzdových dohodách v eurozóne. To tiež ukazuje na zníženie sadzieb najskôr na júnovom zasadnutí. ECB pozorne sleduje aj náklady na energie a dodávateľské reťazce, keďže napätie na Blízkom východe a problémy s dodávkami cez Červené more by mohli ovplyvniť ceny aj hospodársky rast.
Ekonomika eurozóny, ktorú zasiahli vyššie úrokové sadzby aj oslabenie exportu, v 3. štvrťroku 2023 klesla o 0,1 %. Hoci jej ECB predpovedala rast vo 4. štvrťroku, analytici sú pesimistickejší. Najnovšie prieskumy a oficiálne údaje naznačujú, že je pravdepodobnejšie jej ďalšie oslabenie na konci minulého roka. Objavilo sa len málo náznakov možného zlepšenia v 1. štvrťroku 2024, uviedol Jack-Allen Reynolds z Capital Economics.
(TASR)
