EuropskeNoviny.sk
Estónska premiérka Kaja Kallasová podporila myšlienku vytvorenia postu európskeho komisára pre obranný priemysel, keďže Európska únia sa snaží stať väčším hráčom v tomto odvetví. Kallasová, členka Európskej rady vedúcich predstaviteľov členských štátov EÚ, uviedla, že je naliehavo potrebné rozvíjať európsky obranný priemysel, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry Reuters.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyvolala diskusiu, keď sa zaviazala vytvoriť post komisára pre obranu, ak tento rok získa druhé funkčné obdobie. Európski lídri prisľúbili zvýšiť výdavky na obranu a výrobu zbraní v obavách z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu a z budúcnosti bezpečnostných záväzkov USA voči Európe.
Niektorí to považujú za vítaný signál, že Európa začína brať obranu vážnejšie. Podľa iných je obranná politika doménou jednotlivých členských krajín a návrh predstavuje riziko nebezpečnej duplicity s NATO. „Ak ide o obranný priemysel a jeho ďalší rozvoj, potom máme naliehavú potrebu a mohli by sme mať aj lídra, ktorý by sa zaoberal len týmito otázkami,“ povedala Kallasová v stredu v Bruseli po príchode na summit EÚ. „Nechceme zmazať hranice medzi NATO a Európskou úniou. Z hľadiska vojenskej krízy je dôležité, kto komu dáva rozkazy; ako reťaz velenia skutočne funguje. Z vojenského hľadiska je to NATO, ale posilnenie obranného priemyslu je oblasť, v ktorej má Európska únia tiež slovo,“ tvrdí estónska premiérka.
Európska komisia (EK) ako výkonný orgán EÚ sa zameriava najmä na hospodárske záležitosti, čo odráža zameranie EÚ na „mäkkú moc“. Vojna na Ukrajine však podnietila EÚ a EK k využitiu „tvrdej sily“. Fond riadený EÚ financuje zbrane pre Kyjev v hodnote miliárd eur. EK poskytla ďalšie miliardy na stimuláciu investícií do obrany, zvýšenie výroby munície a podporu kooperácie členských krajín na spoločných projektoch. Obranný priemysel dosiaľ vedie francúzsky komisár pre vnútorný trh EÚ Thierry Breton.
Kallasová navrhuje spoločné pôžičky EÚ na financovanie väčších investícií do obrany, čo podporil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Fiškálne opatrné krajiny ako Nemecko, Rakúsko a Švédsko sú však skeptické. Kallasová argumentuje, že takéto pôžičky sú potrebné aj v prípade iných opatrení na zvýšenie výdavkov na obranu v strednodobom a dlhodobom horizonte. „Kríza je práve tu a teraz. Musíme investovať do obrany okamžite, nemáme čas vyčkávať,“ zakončila predsedníčka estónskej vlády.
(TASR)
