EuropskeNoviny.sk
Európska komisia vo svojom pravidelnom súbore rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zabezpečiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.
Kľúčové rozhodnutia Komisie sú uvedené ďalej v texte a usporiadané podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia zároveň uzatvára 72 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty vykonali nápravu bez toho, aby Komisia musela v konaní pokračovať. Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v úplnej verzii častých otázok. Podrobnejšie informácie o histórii jednotlivých prípadov sú k dispozícii v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti.
Prehľad podľa jednotlivých oblastí politiky
1. Životné prostredie
(Ďalšie informácie: Adalbert Jahnz – tel.: +32 22953156, Maëlys Dreux – tel.: +32 22954673)
Komisia vyzýva HOLANDSKO, RAKÚSKO A SLOVINSKO, aby dodržiavali rámcovú smernicu o vode
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnych výziev Holandsku [INFR(2022)2161], Rakúsku [INFR(2024)2162] a Slovinsku [INFR(2024)2170] za nedodržiavanie súladu s rámcovou smernicou o vode (smernica 2000/60/ES). V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli program opatrení pre každé správne územie povodia na zabezpečenie dobrého stavu európskych vôd, napríklad riek a jazier. Tieto opatrenia musia byť zahrnuté do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré musia členské štáty vypracovať a predložiť Komisii každých šesť rokov. Každý program opatrení musí zahŕňať základné opatrenia na reguláciu rôznych typov odberu vody, vzdúvania, vypúšťania z bodových zdrojov, difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie, a iných významných nepriaznivých vplyvov na kvalitu vody. Od členských štátov sa vyžaduje, aby pravidelne preskúmavali a aktualizovali tieto regulácie vrátane všetkých povolení v oblasti vodného hospodárstva udelených na tieto účely. Udržateľné hospodárenie s vodami je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody. V Holandsku sa povolenia na odber vody alebo vypúšťanie do vody môžu udeľovať na neobmedzené obdobie a nevyžaduje sa žiadne pravidelné preskúmanie. Okrem toho, ak sa povolenia udeľujú podľa všeobecných pravidiel, nevykonáva sa ani pravidelné preskúmanie. V Rakúsku sa pred predĺžením alebo vydaním nového povolenia vykonáva posúdenie, ktoré môže zodpovedať obdobiu 25 rokov v prípade odberov na zavlažovanie a až 90 rokov na iné účely. Toto obdobie je príliš dlhé na plnenie cieľa pravidelného preskúmania, a preto sa ním nedosahujú ciele smernice. V Slovinsku sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch nestanovujú jasné pravidlá týkajúce sa pravidelného preskúmania povolení alebo koncesií na odber vody; predchádzajúcich povolení na vypúšťanie z bodových zdrojov a všeobecne uplatniteľných pravidiel týkajúcich sa difúzneho vypúšťania. Komisia preto zasiela formálne výzvy Holandsku, Rakúsku a Slovinsku, ktoré teraz majú dva mesiace na to, aby na ne odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivé odpovede, môže rozhodnúť o vydaní odôvodnených stanovísk.
Komisia vyzýva HOLANDSKO, aby zlepšilo ochranu lúčneho vtáka brehára čiernochvostého
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Holandsku [INFR(2024)4014], pretože dostatočne nevykonáva opatrenia potrebné na ochranu brehára čiernochvostého podľa smernice o vtáctve (smernica 2009/147/ES). V Európskej zelenej dohode a stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že je nutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity jej ochranou a obnovou. Smernica o vtáctve má zásadný význam pre zachovanie biodiverzity a ochranu 500 druhov voľne žijúcich vtákov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v EÚ, ako aj ich biotopov. V Holandsku sa v prípade mnohých druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde už desaťročia zaznamenáva neustály pokles, a to najmä v dôsledku straty biotopov a iných hrozieb, ako je rušenie počas obdobia hniezdenia. Konkrétne dobrovoľnými schémami vrátane dotácií sa nepodarilo vyriešiť neustály úbytok brehára čiernochvostého – typického predstaviteľa vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde. Od orgánov sa vyžaduje, aby prijali účinnejšie opatrenia, ako je napríklad klasifikácia a správa lokalít, v ktorých hniezdi veľký počet týchto vtákov. Takéto opatrenia budú pravdepodobne prínosom aj pre iné druhy vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, ako sú cíbik chochlatý alebo lastúrničiar strakatý, ktorých populácie takisto klesajú. Komisia preto zasiela Holandsku formálnu výzvu. Holandsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré poukázala Komisia. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Komisia vyzýva SLOVINSKO, aby zaručilo všeobecný prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnej výzvy Slovinsku [INFR(2024)2051], pretože v plnej miere nevykonáva požiadavky Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Vo vnútroštátnom práve sa musí jednoznačne a zrozumiteľne uvádzať možnosť napadnutia právnych predpisov o životnom prostredí na súde. Komisia sa zaväzuje podporovať environmentálne právne predpisy a zabezpečovať ich všeobecné chápanie, dodržiavanie a presadzovanie. Na tento účel je veľmi dôležité zabezpečiť, aby občania a občianska spoločnosť mohli požiadať vnútroštátne súdy o overenie právneho súladu. Slovinsko vo svojich právnych predpisoch nezaručuje právo napadnúť na súde rozhodnutia alebo opomenutia vnútroštátnych orgánov v nasledujúcich oblastiach environmentálnej politiky: ochrana prírody, kvalita ovzdušia, odpadové hospodárstvo a hospodárenie s vodami. Komisia preto zasiela Slovinsku formálnu výzvu. Slovinsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Komisia vyzýva TALIANSKO, aby správne transponovalo rámcovú smernicu o odpade
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Taliansku [INFR(2024)2097], pretože správne netransponovalo rámcovú smernicu o odpade [smernica 2008/98/ES o odpade zmenená smernicou (EÚ) 2018/851]. Rámcová smernica o odpade tvorí rámcový právny predpis EÚ, ktorého účelom je zabrániť vzniku odpadu alebo zmenšiť jeho objem. Tým sa zmierni celkový vplyv využívania zdrojov a zlepší jeho efektívnosť, čo má zásadný význam pre prechod na obehové hospodárstvo a zaistenie dlhodobej konkurencieschopnosti Únie. V zmenenej smernici sa stanovujú záväzné ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu a jeho prípravy na opätovné použitie. Takisto sa v nej zaviedla požiadavka na členské štáty, aby zlepšili svoje systémy odpadového hospodárstva a zvýšili účinnosť využívania zdrojov. Lehota, ktorú mali členské štáty na transponovanie zmenenej smernice do svojho vnútroštátneho práva, uplynula 5. júla 2020. Komisia už začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti ďalším desiatim členským štátom (Bulharsko, Česko, Estónsko, Francúzsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko a Rumunsko). Komisia zistila, že Taliansko nesprávne transponovalo niekoľko ustanovení zmenenej smernice vrátane ustanovení o rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zabezpečení vysokokvalitnej recyklácie, triedenom zbere nebezpečného odpadu a zavedení elektronického systému vysledovateľnosti. Komisia preto zasiela Taliansku formálnu výzvu. Taliansko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby dodržiavali ciele v oblasti zberu a recyklácie odpadu.
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Belgicku [INFR(2024)2121], Bulharsku [INFR(2024)2128], Česku [INFR(2024)2137], Dánsku [INFR(2024)2138], Nemecku [INFR(2024)2122], Estónsku [INFR(2024)2123], Írsku [INFR(2024)2130], Grécku [INFR(2024)2132], Španielsku [INFR(2024)2147], Francúzsku [INFR(2024)2141], Chorvátsku [INFR(2024)2133], Taliansku [INFR(2024)2142], Cyprusu [INFR(2024)2131], Lotyšsku [INFR(2024)2144], Litve [INFR(2024)2143], Luxembursku [INFR(2024)2124], Maďarsku [INFR(2024)2134], Malte [INFR(2024)2135], Holandsku [INFR(2024)2125], Rakúsku [INFR(2024)2120], Poľsku [INFR(2024)2126], Portugalsku [INFR(2024)2145], Rumunsku [INFR(2024)2136], Slovinsku [INFR(2024)2127], Slovensku [INFR(2024)2129], Fínsku [INFR(2024)2140] a Švédsku [INFR(2024)2146], pretože nedosahujú ciele v oblasti zberu a recyklácie odpadu. Na základe najnovších dostupných údajov oznámených členskými štátmi všetky nedosiahli niekoľko cieľov týkajúcich sa zberu a recyklácie odpadu stanovených v súčasných právnych predpisoch EÚ o odpade. V rámcovej smernici o odpade [smernica 2008/98/ES zmenená smernicou (EÚ) 2018/851] sa stanovujú právne záväzné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu. Bulharsko, Česko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko nesplnili cieľ dosiahnuť mieru prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu (ako je papier, kov, plasty a sklo) na úrovni 50 % do roku 2020. Smernica o obaloch a odpadoch z obalov [smernica 94/62/ES zmenená smernicou (EÚ) 2018/852] sa zároveň uplatňuje na všetky obaly distribuované na európskom trhu a všetok výsledný odpad z obalov bez ohľadu na to, kde sa používajú. V smernici sa vyžadovalo, aby sa do 31. decembra 2008 recyklovalo 55 % až 80 % všetkého odpadu z obalov. Stanovené ciele v oblasti recyklácie pre rôzne materiály zahŕňajú 60 % v prípade skla, 60 % v prípade papiera a lepenky, 50 % v prípade kovov, 22,5 % v prípade plastov a 15 % v prípade dreva, no mnohé z týchto cieľov sa splniť nepodarilo. Okrem toho v smernici o odpade z elektrických a elektronických zariadení [smernica 2012/19/EÚ zmenená smernicou (EÚ) 2024/884] sa vyžaduje separovaný zber a riadne spracovanie OEEZ a stanovujú sa ciele týkajúce sa ich zberu, zhodnocovania a recyklácie. Minimálny podiel zberu, ktorý majú členské štáty každoročne dosiahnuť, je 65 % priemernej hmotnosti elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch v dotknutom členskom štáte alebo 85 % OEEZ vzniknutého na území tohto členského štátu. Väčšina členských štátov nevyzbierala separovane dostatočný objem OEEZ, a preto nesplnila cieľ EÚ v oblasti zberu. Členské štáty by mali zvýšiť svoje úsilie pri vykonávaní, aby uvedené ciele dosiahli. V tejto súvislosti by sa členské štáty mohli opierať o odporúčania pre jednotlivé krajiny uvedené v správe včasného varovania o odpade za rok 2023. Členským štátom to takisto pomôže dosiahnuť nadchádzajúce ciele na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v nedávnych zmenách právnych predpisov EÚ o odpade. Komisia preto všetkým 27 členským štátom zasiela formálne výzvy. Krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby na ne odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivé odpovede, môže rozhodnúť o vydaní odôvodnených stanovísk.
Formálna výzva podľa článku 260 ZFEÚ
Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby dodržiavalo normy kvality ovzdušia
