EuropskeNoviny.sk
Vrchol vplyvu sprísňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) na hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny už bol dosiahnutý. Uviedla to vo štvrtok na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová. TASR o tom informuje na základe správ Reuters, AFP a DPA.
ECB vo štvrtok znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, keďže inflácia sa spomaľuje a hospodársky rast slabne. Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %, úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie stlačila na 3,65 % a pre jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. Banka oznámila, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou hlavných refinančných operácií a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií bude s účinnosťou od 18. septembra stanovený na 15 bázických bodov.
ECB však neposkytla žiadne zásadne signály o ďalšom kroku, aj keď investori predpokladajú stabilné uvoľňovanie menovej politiky v nasledujúcich mesiacoch. „Nezaväzujeme sa k určitej trajektórii sadzieb,“ vyhlásila Lagardová, pričom zopakovala, že pohyby úrokových sadzieb budú závisieť od prichádzajúcich údajov. A guvernéri sa budú rozhodovať stretnutie po stretnutí.
Vo štvrtok boli zverejnené aj najnovšie projekcie ECB, podľa ktorých inflácia dosiahne v tomto roku v priemere 2,5 %, na budúci rok 2,2 % a 1,9 % v roku 2026. To sa v porovnaní s júnom nezmenilo. Banka očakáva, že inflácia v najbližších mesiacoch opäť vzrastie, čiastočne pre takzvané bázické efekty, keďže predchádzajúce prudké poklesy cien energií vypadnú z porovnávania. Predpokladá však, že rast cien sa v druhej polovici budúceho roka vráti k 2-% cieľu.
ECB dodala, že ponechá úrokové sadzby dostatočne reštriktívne tak dlho, ako to bude potrebné na dosiahnutie jej inflačného cieľa. Lagardová pritom vykreslila zmiešaný obraz inflácie v eurozóne, ktorú naďalej udržiavajú rastúce mzdy, aj keď sa celkové tlaky na mzdové náklady zmiernili a spoločnosti ich absorbovali. Trh práce však zostáva odolný, hoci nedávne údaje poukazujú na ďalšie zmiernenie dopytu po pracovnej sile, pričom voľné pracovné miesta sa blížia k úrovniam pred pandémiou. ECB bude pozorne monitorovať rast cien služieb, poznamenala.
Umiernenejší politici ECB, zv. holubice, najmä z juhu eurozóny, argumentujú tým, že riziká recesie stúpajú a vysoké sadzby ECB teraz obmedzujú hospodársky rast oveľa viac, ako je potrebné. To zvyšujú riziko, že inflácia by mohla klesnúť pod cieľ banky na úrovni 2 %. Zástancovia tvrdšej línie (jastraby), ktorí sú stále vo väčšine, zase tvrdia, že trh práce je stále príliš horúci a základné cenové tlaky, ako to dokazujú tvrdohlavo vysoké náklady na služby, zvyšujú riziko opätovného nárastu inflácie.
Nové ekonomické prognózy prispeli k urovnaniu rozdielov len málo. Najnovšie projekcie ECB ukázali, že v tomto roku očakáva o niečo slabší rast ako v júni (o 0,8 % namiesto 0,9 %) a návrat inflácie k cieľu banky až v druhej polovici budúceho roka. To znamená, že len málo predstaviteľov ECB, ak vôbec niekto, bude pravdepodobne argumentovať proti ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky. Otázkou tak zostáva len to, ako rýchlo by mala ECB postupovať.
(TASR)
