EDA: Plán EÚ na posilnenie zbrojárskeho priemyslu môže zaostať za ambíciami

Plán Európskej únie na posilnenie zbrojárskeho priemyslu na kontinente môže zaostať za svojimi ambíciami, varoval vo štvrtok Európsky dvor audítorov (EDA). TASR informuje podľa agentúry Reuters a tlačovej správy EDA.

Európska komisia (EK) predstavila ešte v marci návrh, v rámci ktorého chce vyčleniť 1,5 miliardy eur na masívne navýšenie produkcie a obstarávanie zbraní v rámci bloku. Chce tak motivovať vlády členských štátov, aby spoločne nakupovali od európskych obranných firiem a podporiť európsky priemysel, aby zvýšil svoju produkciu.

Mnohé krajiny Únie zároveň zvýšili výdavky na obranu po tom, ako Rusko v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu. EK však odhadla, že krajiny potrebujú v nasledujúcom desaťročí dodatočné investície do obrany vo výške približne až 500 miliárd eur. Návrh Komisie, ktorý sa má v prípade schválenia realizovať v rokoch 2026 – 2027, je zatiaľ najvýraznejším úsilím EÚ o podporu investícií do jej obranného sektora. EDA však uviedol, že financovanie Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) nemusí zodpovedať stanoveným cieľom. Vyzval na jeho dôkladnejšiu koncepciu a lepšiu vyváženosť medzi cieľmi politiky, navrhovaným rozpočtom a harmonogramom. „Existuje riziko, že obmedzené zdroje EÚ by sa mohli rozptýliť na široký rad projektov, ktoré nemusia mať merateľný vplyv na úrovni EÚ,“ uviedol v písomnom stanovisku k plánu. EDA v stanovisku dodáva, že časový horizont pre veľké projekty bude pravdepodobne dlhší ako dva roky. Komisia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár k stanovisku.

Niektorí predstavitelia EK už skôr uznali, že súčasná úroveň financovania je nízka. Trvali však na tom, že stojí za to vytvoriť právny rámec na podporu užšej spolupráce a zároveň sa usilovať o získanie väčšieho objemu finančných prostriedkov v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (až po roku 2027). Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila obranu 27-členného bloku za jednu z hlavných priorít v jej druhom funkčnom období na čele exekutívy EÚ. Potvrdila to aj tým, že prvýkrát v eurokomisii vytvorila portfólio pre obranu, na ktoré navrhla Andriusa Kubiliusa z Litvy.

Ruská vojenská agresia proti Ukrajine odhalila nedostatočné európske výrobné kapacity v momente, keď Ukrajina potrebovala muníciu na odrazenie ruských jednotiek, no EÚ nedokázala prisľúbené množstvo munície dodať. Európski predstavitelia taktiež vnímajú naliehavosť zvýšenia produkcie vojenského materiálu aj v súvislosti s možným návratom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Ten by mohol obmedziť dodávanie amerických zbraní do Európy. Francúzsko a Nemecko preto viackrát varovali Európu, že pre svoju obranu musí urobiť viac.

(TASR)