EuropskeNoviny.sk
Toto je vaše prvé volebné obdobie v Európskom parlamente. Ako ste sa zabývali v tejto veľkej inštitúcii?
Žije sa mi veľmi dobre. Ja som predtým pôsobila v takých európskych kruhoch, bola som novinárka v tejto oblasti, takže hneď som nabehla. Hneď som poznala, ktoré sú aké dvere a cítim sa tam ako ryba vo vode. Až mi je to divné niekedy, že ako dobre tam.
Ešte to nie je 100 dní, bude to až budúci týždeň. Ale akých bolo tých vašich sto dní?
Možno to, že to tam poznám a že sa úplne nestratím, tak to dalo príležitosť na mnoho vecí. V podstate hneď od začiatku zarezávame a od začiatku sa vytvárali nejaké kontakty. Rozdeľovala sa agenda a rozdeľovali sa aj funkcie samozrejme v takýchto veľkých inštitúciách. Tým, že sme silná delegácia z Progresívneho Slovenska, aj tým, že sme v týchto vodách trochu zbehlí, tak mne sa napríklad podarilo získať veľmi dôležitý post podpredsedníčky rozpočtového výboru. Keď teda niekto sedí pri rozpočte, tak trochu má kľúče od miešačky ako sa hovorí. Veľmi intenzívne riešime aj rozpočet na budúci rok, aj veci, ktoré budú ďalšie. No a mojou snahou je, aby aby tie peniaze, tie európske zdroje, o ktorých sa stále rozprávame, tak išli najmä mladým a najmä do regiónov.
Poďme si teda v rámci toho európskeho rozpočtu povedať niečo viac.
Všetci sa teraz z Bruselu prenesieme do Štrasburgu na plenárne zasadnutie a tam budeme na budúci týždeň rozhodovať o rozpočte. Zaujímavá téma je napríklad zvyšovanie alebo znižovanie rozpočtu pre Erasmus. Nastaví sa to tak, že jednu časť vytvoria národné štáty, ony ponúknu nejaké rozpočtové možnosti a potom europarlament príde a potom medzi sebou vyjednávajú a europarlamentu svoju pozíciu vlastne na budúci týždeň schváli. A pri tom Erasme napríklad bola požiadavka od národných štátov, aby sa rozpočet znižoval. My sme boli iniciátori toho, aby sa nielenže udržal ten rozpočet pri Erasme, ale ešte sa zvýšil.
Nie je to tak, že koľko prispeje parlament, toľko musí prispieť aj tá krajina?
Parlament samozrejme neprispieva. To je jeden rozpočet. Európske štáty a všetci sa snažia trochu znižovať výdavky, lebo bola pandémia, prišla vojna na Ukrajine. Možno sa tie peniaze rozchytali kade tade a niektoré veci potom trpia. My v europarlamente nechceme, aby trpeli mladí, aby trpel ten najznámejší program, že dá sa možno niekde inde kresať a preto budeme aj na budúci týždeň veľmi akože bojovať za to, aby aby sa tie peniaze navýšili. Lebo tak ako som bola ja, tak ako možno vaše deti alebo mnoho iných má skúsenosti, že išli do toho sveta, aby tí Slováci a Slovenky nemali menej peňazí, ale minimálne toľko, ako majú rakúske deti, ako majú švédske deti, aby sme to vedeli potom aj zužitkovať a priniesť domov.
Erasmus je len jedna maličká časť toho rozpočtu. O akej sume vlastne hovoríme, že keď sa povie európsky rozpočet?
Tak to sú až trilióny na sedem rokov a potom sa to delí na rôzne obdobia, teda ročné. My budeme teraz na ten budúci rok upravovať to, čo už sa dohodlo a potom na budúci rok sa začínajú veľké vyjednávania o rozpočte na 7 rokov. Aj Európska únia to takto má a my tiež na budúci rok sa rozhodneme, ako tie peniaze nastavíme na najbližších 7 rokov. Najviac pôjde určite na obranu, lebo je to veľký problém. My budeme bojovať za to, aby išli peniaze omnoho viac do regiónov a tam, kde oni vedia, kde to potrebujú, nie kde povie Brusel, aby to išlo.
Pokračovanie rozhovoru s Luciou Yar si môžete pozrieť tu:
(noviny.sk)
