EuropskeNoviny.sk
Bez ohľadu na výsledok amerických prezidentských volieb sa postoj Spojených štátov k Európskej únii zmení. Donald Trump aj Kamala Harrisová budú v prípade víťazstva vyzývať EÚ na prevzatie asertívnejšej úlohy pri formovaní medzinárodných politík, uviedla v rozhovore pre TASR Danielle Piatkiewiczová z Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Demokratka Harrisová aj republikán Trump budú podľa nej pravdepodobne presadzovať silnejšie vedúce postavenie EÚ v oblasti globálnej bezpečnosti, hospodárskej stability a medzinárodnej koordinácie. „Ich prístupy sa však budú výrazne líšiť. Harrisová sa bude v prípade víťazstva pravdepodobne usilovať o prehĺbenie transatlantickej spolupráce a posilnenie inštitúcií, ako je Severoatlantická aliancia (NATO),“ myslí si Piatkiewiczová. Trump by podľa nej zrejme spochybnil tradičné spojenectvá a zaujal by prístup viac zameraný transakcionalizmus (pozn. prístup ‘niečo za niečo’ v prípade angažovanosti USA a uprednostnenie hmatateľných výhod pred abstraktnými hodnotami), čo by mohlo viesť k narušeniu vzťahov medzi EÚ a USA.
Pri víťazstve Harrisovej bude podľa analytičky pokračovať spolupráca pri podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom. „Môžeme očakávať určitú kontinuitu v Bidenovom proeurópskom postoji a taktiež v posilňovaní obrany strednej a východnej Európy,“ spresnila. Trump by mal oproti prvému funkčnému obdobiu na poste prezidenta podporu v Kongrese, ktorý kontrolujú republikáni. Kongres by mohol podľa Piatkiewiczovej prezidentovi napomôcť presadiť viac z jeho agendy s menším odporom, čo by mu umožnilo dôslednejšie realizovať jeho politiku „America First“ (Amerika na prvom mieste). To by zrejme znamenalo aj rýchle zníženie podpory pre Ukrajinu v rámci obmedzenia americkej angažovanosti v zahraničí. „Trumpova administratíva by však pravdepodobne naďalej vyvíjala tlak na spojencov NATO, aby plnili alebo prekračovali svoje záväzky v oblasti výdavkov na obranu (pozn. dve percentá svojho HDP),“ predpokladá analytička z Europeum.
V prípade globálnych výziev by demokratická kandidátka Harrisová aj republikánsky nominant Donald Trump museli podľa Piatkiewiczovej starostlivo hľadať rovnováhu medzi plnením medzinárodných záväzkov a riešením naliehavých domácich problémov, najmä v súvislosti s klimatickými výzvami. Harrisová by podľa nej v oblasti zmeny klímy pravdepodobne uprednostnila multilaterálnu spoluprácu, zosúladila medzinárodné záväzky s environmentálnym programom Bidenovej administratívy a zároveň riadila domáce diskusie o prechode na ekologickejšie hospodárstvo a jeho vplyve na priemyselné odvetvia.
Naopak, Trumpova administratíva môže globálne záväzky v oblasti klímy bagatelizovať alebo od nich odstúpiť, ako to urobil v minulosti napríklad pri Parížskej dohode. Jej súčasťou je aj EÚ. Trump sa namiesto toho môže zamerať viac na oživenie tradičných priemyselných odvetví, ako sú uhoľný a ropný priemysel, pričom sa bude brániť reguláciám vnímaným negatívne pre hospodársky rast. V súvislosti s obchodnými väzbami analytička v prípade víťazstva Harrisovej nepredpokladá výrazné zmeny, pretože naznačila pokračovanie Bidenovej obchodnej politiky. Skôr by sa zrejme zamerala na Čínu a hrozby z jej strany.
Väčšie obavy vzbudzuje z hľadiska obchodnej spolupráce Donald Trump. Koncom októbra sa objavila správa, že členské krajiny EÚ a Európska komisia sa pripravujú na možnosť „veľkej obchodnej vojny“ s Trumpom. Ten ale naznačil posun k ešte agresívnejším obchodným opatreniam proti Číne, pričom obchodnú vojnu proti Pekingu rozpútal už počas svojho prvého funkčného obdobia.
(TASR)
