Kandidátka Estónska na eurokomisárku Kaja Kallasová v utorok doobeda v bruselskom sídle Európskeho parlamentu (EP) čelila najmä otázkam poslancov z výboru pre zahraničnú politiku (AFET). Informuje o tom spravodajca TASR.
Dodatočné otázky mohli klásť členovia výborov pre rozvoj, vnútorný obchod, rodovú rovnosť, podvýborov pre bezpečnosť a obranu a pre ľudské práva. Bývalá estónska premiérka kandiduje na funkciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Zaviazala sa pracovať na posilnení postavenia EÚ vo svete a zabezpečení jej geopolitickej a hospodárskej bezpečnosti. Vyzvala na väčšie investície do obrany a zdôraznila dôležitosť spolupráce s medzinárodnými partnermi.
Kallasová varovala, že Rusko, Irán, Severná Kórea a skrytejšie aj Čína chcú zmeniť svetový poriadok založený na pravidlách. Varovala, že Rusko, Severná Kórea a Irán vyrábajú viac vybavenia a munície ako euroatlantické spoločenstvo, preto Európa potrebuje viac investovať do obrany a niesť väčšiu zodpovednosť. EÚ musí podporovať Ukrajinu „dovtedy kým to bude potrebné„, aj preto, že „situácia na bojovom poli je zložitá“. „Musíme pokračovať v práci každý deň. Dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné a s toľkou vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, koľko je potrebné,“ vysvetlila. Argumentovala v prospech vstupu Ukrajiny do EÚ a zdôraznila, že rozšírenie o susedné krajiny je geostrategickou investíciou vo vlastnom záujme Únie.
Zdôraznila tiež, že Čína musí znášať dôsledky za podporu Rusku. „Bez podpory Číny by Rusko nemohlo pokračovať vo vojne s rovnakou silou. Čína musí pocítiť vyššiu cenu za to,“ odkázala. Dodala tiež, že závislosť EÚ od Číny v kľúčových sektoroch je „skutočnou zraniteľnosťou“ a treba sa zbaviť tohto rizika.
Pri téme migrácie odkázala, že na ochranu slobody pohybu musí EÚ chrániť svoje vonkajšie hranice, predchádzať stratám na životoch a zároveň čo najlepším spôsobom riešiť základné príčiny migrácie. Pokiaľ ide o obrannú politiku, Kallasová spresnila, že transatlantické partnerstvo prinieslo prosperitu a bezpečnosť na oboch stranách Atlantiku a treba „stavať na tom, čo najlepšie funguje pre obe strany“. Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu je ochotná stretnúť sa s ním a jeho tímom s cieľom „vypracovať spoločnú politiku„, lebo „EÚ a Spojené štáty sú silnejšie a bezpečnejšie, keď spolupracujú“. Priznala, že EÚ nepotrebuje samostatné vojenské právomoci ako NATO, pričom úlohou Únie je posilniť obranný priemysel a vyrábať muníciu. Podporila návrh, aby sankcie EÚ voči Rusku boli trvalé, namiesto toho, aby ich Únia musela každých šesť mesiacov obnovovať. Nevidí však jednotu členských krajín v tejto otázke. V prípade Izraela a Palestíny sa EÚ bude podľa nej usilovať o okamžité prímerie, prepustenie rukojemníkov a podobu dvoch štátov.
Všetky rozhodnutia o výsledkoch vypočutí 26 dezignovaných eurokomisárov zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie a oficiálne ich zverejní.
(TASR)