EuropskeNoviny.sk
Pred 20 rokmi víchrica v Tatrách vyváľala tisíce hektárov lesných porastov. Táto udalosť v krátkom čase rozvrátila umelé systémy, ktorých existencia bola neudržateľná a od začiatku pokrivená.
Z tohto pohľadu bol veľký kolaps ekologických štruktúr jednoznačne pozitívny, s veľkým burácaním začal reštart zle nastavených systémov.
Je 20 rokov od tatranskej víchrice. Po dvoch desaťročiach vieme presne povedať, čo spustila a čo priniesla. Neúprosnou silou prírody obnažila desaťročia budovaný konštrukt o plánovanom a odprírodnenom lese. Na miestach, kde sa táto zmena nechala voľne plynúť, došlo k zásadnej zmene k lepšiemu. No trvácnosť týchto podmienok bolo treba presadiť, brániť a udržiavať. Bolo potrebné vybojovať pre prírodu priestor a čas. To, že sa to podarilo, a dodnes darí, považujem za najdôležitejší míľnik v ochrane slovenskej prírody.
Dnes máme v Tatrách niekoľko tisíc hektárov divočiny, vyvíja sa vo vlastnej réžii, čo znamená v súlade s prírodnými zákonmi. Nejde tu len o divočinu vlčiu, rysiu či orliu, ale našťastie, a konečne, aj o divočinu lesov, divočinu mycélií a mŕtveho dreva, hmyzu a chvostoskokov, divočinu celistvú, plnú a krásnu.
Nemáme vyhraté. Aj po 20. rokoch musíme náročne obhajovať právo prírody na slobodu. Aké naivné by bolo považovať bezzásah za nečinnosť. Je to ten najnáročnejší spôsob ochrany prírody, pred všetkým, čo by ho mohlo narušiť, dnes vystavený ešte aj útokom „kuffizmu“ a „tarababráctva“. Víťazstvá sú tvrdo vydreté a neisté, prehra býva fatálna. No nevzdávame to.
Realita slobodnej a naplnenej prírody dáva možnosť porovnania a spoznania. A to poznanie je principiálne. Mňa hlboko formuje od prvého okamihu, kedy som pochopil, že ide o nefalšovanú prírodu.
Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili za to, že možnosť slobodnej prírody už dve desaťročia máme. Dbajme o to, aby sme ju nikdy nestratili. Prišli by sme o viac, než si pripúšťame. Sloboda pre prírodu, je nakoniec súčasťou širšej slobody nás všetkých. Ide o Život!
Michal Wiezik, europoslanec /PS, RE/.
