EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát. Pri dvoch bodoch programu nebude vopred zverejnený časový harmonogram a poradie rečníkov. Cieľom je zatraktívniť rokovania, uviedol v pondelok pre TASR vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek. Opýtaní slovenskí europoslanci súhlasia so snahami prilákať väčšiu pozornosť, podľa viacerých však existujú efektívnejšie riešenia.
V súčasnosti pred každou rozpravou zverejní europarlament zoznam všetkých rečníkov aj s približným časom vystúpenia. „Mnohí tak do rokovacej sály prichádzajú len na svoje vystúpenie. Parlament preto čelí kritike, že plénum nie je počas debát dostatočne zaplnené,“ priblížil Sermek. V januári pri dvoch testovacích debatách EP nezverejní poradie ani časový rozpis rečníkov vopred. Europoslanci, ktorí dostanú možnosť vystúpiť, tak budú musieť byť v pléne od začiatku. Po úvodnom kole šéfov politických frakcií ich bude predsedajúci vyvolávať v náhodnom poradí, nie podľa vopred zverejneného harmonogramu, vysvetlil. Ak sa to osvedčí, bude sa pravdepodobne postupne zavádzať do všetkých plenárnych debát. „To, že poslanci nesedia celý čas v rokovacej sále však neznamená, že by nepracovali. Okrem debát v pléne majú každý deň na programe množstvo ďalších rokovaní a stretnutí,“ ozrejmil Robert Sermek.
Na novom formáte sa dohodla predsedníčka EP Roberta Metsolová s lídrami politických frakcií. Ako test sa zavedie v utorok pri rozprave o potrebe presadzovať nariadenie o digitálnych službách (DSA) a v stredu pri debate o výsledkoch decembrového zasadnutia Európskej rady. So snahou zatraktívniť diskusie súhlasia všetci opýtaní europoslanci zo Slovenska. Lucia Yar (Obnovme Európu/PS) verí, že sa nový formát osvedčí a stane súčasťou plenárnych zasadnutí. „K dôležitým európskym témam a budúcim zákonom sa tu nielen formálne vyjadríme, ale budeme o nich aj aktívne debatovať naprieč politickými prúdmi a krajinami. To je aj jedna z úloh parlamentov, vrátane toho európskeho. Viac kultivovanej diskusie, ktorú, verím, takáto zmena prinesie, môže EÚ len prospieť,“ povedala pre TASR.
Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) oceňuje, že sa skúšajú nové formáty, ktoré podporia debatu v EP. Tá podľa nej v súčasnosti absentuje. Podľa jej slov by sa však na zlepšenie situácie mal europarlament zaoberať počas schôdzi iba tým, čo ma Únia v kompetencii. „A nie témami, kde sa mieša do kompetencii členských štátov. Tým bude priestor aj na kvalitnejšiu debatu a výsledkom bude kvalitnejšia legislatíva,“ myslí si.
Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika) víta snahy o prilákanie väčšej pozornosti pre rokovania. V tomto prípade si nie je istý, či ide o správny krok. V prípade nejasného časového harmonogramu a poradia rečníkov to „môže viesť ku chaosu pre verejnosť a novinárov sledujúcich rozpravu“. Efektívnejšie kroky by si vedel predstaviť aj Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD). „V princípe nie som proti, lebo ani mne sa nepáči vystupovať pred prázdnou sálou. Zároveň sa však domnievam, že atraktivitu rozpráv v pléne EP znižuje maximálny rozsah jedného vystúpenia – 60 sekúnd je málo, aby človek predstavil a zmysluplne zdôvodnil akýkoľvek návrh,“ uviedol pre TASR.
(TASR)
